Pomaly svitá na lepšie časy slovenskej fotovoltike

02/09/2014

|

Posted In:

Aj Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu (SAPI) považuje podpredsedom vlády SR pre investície načrtnutý zámer postaviť 50 tisíc malých fotovoltických zdrojov výroby elektriny v SR do roku 2020 za ambiciózny, avšak nie za nereálny. V Českej republike sa v uplynulých rokoch venovalo fotovoltike oveľa viac pozornosti ako v SR a výsledkom je, že tam každoročne pribúda veľké množstvo fotovoltických zdrojov, pričom ČR do konca minulého roku mala približne 20 tisíc fotovoltických elektrární.

Slovensko sa ledva driape nad 1 200 inštalácií – údaj z polovice minulého roka. Vlani pribudli najmä zdroje na domoch, alebo firmách, ktoré majú elektráreň na streche. „V Českej republike pochopili, že strecha je priestor na využitie fotovoltiky, a preto je vo využívaní solárnej energie ďaleko pred SR,“ uviedol Pavel Šimon, zastupujúci riaditeľ Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu.

Podľa predstaviteľov SAPI významným prínosom pri budovaní fotovoltických elektrární, hlavne do 10 kW, bude možnosť využívať prostriedky na výstavbu z fondov EU, avšak výroba elektriny z nich nebude možná na komerčné účely, teda budú pokrývať len spotrebu elektriny budovy a zariadení a prípadné prebytky elektriny budú do elektrizačnej siete dodávať zadarmo.

Nepôjde o podnikateľskú aktivitu. Podľa SAPI je na tento program vyhradených v EÚ až 100 miliónov eur a  v súčasnosti sa v SR pracuje na príprave projektu. Niektoré informácie uvádzajú, že by mal byť spustený 1. 7. 2014. Predstavitelia SAPI považujú za reálny termín až od 1. 1. 2015.

Pokiaľ ide o využívanie už existujúcich fotovoltických zdrojov, predstavitelia SAPI do súčasnosti nezaznamenali, že by niektorí prevádzkovatelia prenosovej, či distribučných sústav v SR, mali s fotovoltikami nejaký problém. Za potešiteľný tiež označili paragraf 4 písmeno a, v novele zákona o obnoviteľných zdrojoch energie, ktorý od 1. januára tohto roka upravuje poskytovanie podpory pre malé fotovoltické zdroje.

Ich majitelia budú môcť už od roku 2015 využiť aj už spomínaný jednorazový nenávratný príspevok z eurofondov. Podpora sa bude vzťahovať na inštalácie do veľkosti 10 kilowattov. Podmienkou tiež je, aby tieto zariadenia inštaloval certifikovaný inštalatér. Veľkosť príspevku by mohla dosiahnuť až 75 percent celej investície. Vybavením a prevzatím takejto podpory stratí investor možnosť predávať elektrinu iným odberateľom, podčiarkol P. Šimon.

„Na inštaláciu malých zdrojov energie sa podľa zákona požaduje od inštalatérov osvedčenie. Získajú ho po absolvovaní školenia a po preskúšaní komisiou Ministerstva hospodárstva SR. Táto podmienka síce platí už od roku 2011, avšak dosiaľ sa v praxi neuplatňovala,“ dodal Pavel Šimon.

SAPI ako jediné slovenské profesijné združenie fotovoltikov v spolupráci s renomovanou slovenskou spoločnosťou ThermoSolar Žiar, s.r.o., lídrom na trhu so solárnymi tepelnými kolektormi, pripravila takéto školenie a získala akreditáciu. Môže v tejto oblasti poskytovať vzdelanie tak ako vysoké školy, napr. Slovenská technická univerzita, Žilinská univerzita, či Technická univerzita Košice, uviedol.

Osobitne sa pristavil pri výhradách voči takzvanému G-komponentu, ktorý je klasifikovaný ako poplatok výrobcu elektrickej energie za prístup do prenosovej, respektíve distribučnej siete. V prípade distribučných spoločností poplatok predstavuje 20-tisíc eur ročne za inštalovaný megawatt. Ide však o poplatok, ktorý nie je za tovar, ale za možnosť dodávať elektrinu do siete.

Klasický zdroj dodáva elektrinu približne 8 700hodín ročne, čiže poplatok predstavuje 2,28 eur za 1 MWh. Fotovoltický zdroj dodáva elektrinu približne tisíc hodín, čiže pri uvedenom prepočte sa jednotková cena G-poplatku za jednu megawatthodinu elektriny z fotovoltického zdroja vyšplhá až na 20 eur, teda 40 krát viac než je európsky štandard, čo je 50 centovSAPI tvrdí, že G-komponent diskriminuje menších výrobcov a tiež obnoviteľné zdroje, znevýhodňuje slovenských výrobcov oproti zahraničným, prináša negatívne dopady na ekonomiku a je v rozpore s Ústavou SR.

Zástupcovia SAPI sa snažili situáciu riešiť s ÚRSO, neskôr s Generálnou prokuratúrou, ktorú požiadali o preskúmanie a odoslanie podnetu na Ústavný súd, taktiež oslovili prezidenta, avšak nepochodili. „Proti Vyhláške sa v SR oficiálne nedá postupovať. Občan nemá možnosť brániť sa, keď úradníci niečo stvoria a uvedú do platnosti,“ povedal P. Šimon. Preto v najbližších týždňoch (dňoch) sa SAPI obráti na súd so žalobou proti distribučným spoločnostiam.

V súvislosti s novými aktivitami SAPI prezentovali jej predstavitelia účasť na medzinárodnom projekte EXREN, ktorý mapuje využívanie slnečnej energie a vytvára cezhraničné partnerstvá medzi slovenskými a rakúskymi podnikateľmi v energetickej oblasti. Cieľom tohto projektu podporovaného Európskou úniou je posilňovať záujem občanov, spotrebiteľov, ale aj najmladšej školskej generácie o zelenú energiu, o jej rozumné získavanie a využívanie.

A čo hovorí o fotovoltike návrh Energetickej politiky SR? Aby sa predišlo problémom v riadení elektrizačnej sústavy a eskalácii ceny elektriny, MH SR navrhuje, aby ďalšia výstavba bola regulovaná legislatívnou úpravou podpory. Do roku 2020 sa úplne decentralizuje výroba elektriny zo slnečnej energie, ktorá bude slúžiť len na pokrytie energetických potrieb budov. Vzhľadom na aktuálny inštalovaný výkon slnečných elektrární a cenový vývoj technológií na grid paritu je vhodné upustiť od schémy výkupných cien a nie je potrebné legislatívne podporovať inštalácie nad 10 kW, uvádza MH SR.

Fotovoltický zdroj vyrába elektrinu prakticky bez prevádzkových nákladov. Podľa SAPI to už dnes vytvára tlak na znižovanie cien elektrickej energie na trhoch a burzách. Znižuje sa cena vstupných investícií vzhľadom na postupné zlacňovanie technológií. V horizonte niekoľkých rokov sa tak podarí dosiahnuť stav takzvanej grid-parity, keď sa náklady na získanie elektriny zo slnka vyrovnajú nákladom iných zdrojov.

„Lídrami vo fotovoltickom priemysle sú Nemci a Taliani. Podiel energie zo slnka tu tvorí okolo 3,2 percent, do roku 2016 by sa mal zdvojnásobiť. V 15 európskych regiónoch pokrýva energia zo slnka až 10 percent priemernej ročnej spotreby elektriny, v oblasti Extremadura v Španielsku až 18 percent.  Odhady ukazujú, že v Európskej únii do roku 2030 by malo 15 až 25 percent energie pochádzať zo slnka,“ uvádza SAPI.

Autor: Alena Melichárková, sféra, a.s. / www.energoforum.sk

 

www.energoforum.sk, 16.1.2014 

Zdielať článok

Súvisiace správy

Prezident ma na stole G-komponent

Uverejnené na november 07, 2013

BIPV: Ako spojiť pekné s užitočným

Uverejnené na marec 21, 2013

O autorovi

kopcsay

kopcsay

Márius Kopcsay - spisovateľ, novinár a scenárista. Pracoval v denníkoch Nový Čas, Národná Obroda a Pravda, spolupracoval s českými periodikami. V súčasnosti pracuje pre ministerstvo zahraničných vecí. Je autorom siedmich prozaických kníh, za ktoré získal niekoľko domácich a zahraničných ocenení. Viac na www.kopcsay.com.

Nechajte odkaz

Pridaj komentár