Po nevľúdnej zime studená jar: Prejav klimatickej zmeny?

04/03/2013

|

Posted In:

Po nevľúdnej zime studená jar: Prejav klimatickej zmeny?

My čekali jaro a zatím přišel mráz. Motív známej pesničky sa v týchto dňoch stáva mimoriadne aktuálnych. Cez Veľkú noc na západe pribudla biela perina, iné časti krajiny bojujú so záplavami. A pre celé Slovensko i okolité krajiny platí: Na skutočnú jar si ešte musíme počkať. Je takéto počasie normálne? Môže súvisieť s globálnym otepľovaním?

Skutočnosť, že je súčasné počasie naozaj chladné, potvrdzujú aj čísla. Ako konštatuje klimatológ prof. Milan Lapin, obdobie od 22. do 31. marca je „mimoriadny prípad najchladnejšej 10-dennej periódy od roku 1951, keď v Hurbanove dosiahla priemerná denná teplota predbežne len 0,7 stupňa, pričom dlhodobý priemer z obdobia 1951 až 1990 je 7,5 stupňa. Podobne to bolo zrejme aj inde na Slovensku. Aj SHMÚ a aj médiá venovali tomuto mimoriadnemu prípadu počasia oprávnenú pozornosť, lebo také studené periódy v trvaní 10- a viac dní sme už na Slovensku dlho nezaznamenali.“

Frustráciu z chladného počasie umocňuje fakt, že prišlo v priebehu marca po relatívne teplých dňoch. Teda v čase, keď by sme už očakávali a vítali skutočnú jar.

 

Odvykli sme si

Na druhej strane pohľad do minulosti prezrádza, že chladné jarné počasie u nás nie je ničím výnimočným.

„Skôr sme si od neho odvykli, pretože v posledných dvadsiatich rokoch sa výraznejšie otepľuje a jar býva teplejšia, napríklad vlani sme u nás mali 3. najteplejšiu jar najmenej za posledných 140 rokov,“  hovorí klimatológ Pavel Matejovič. „Z tohto pohľadu je studený začiatok jari možno neobvyklý a nepríjemný, ale nie je to nič, čo by sa v našich končinách v minulosti nevyskytovalo. Napríklad ešte v 70-tych rokoch býval návrat zimy v apríli prirodzený. V Kuchyni na Záhorí ešte 19. apríla 1973 napadol sneh, pričom jeho výška dosiahla až 13 cm. Sneh sa potom udržal tri dni.“

 

Aj tak sa otepľuje

Zdá sa, akoby klimatológom studený marec robil medvediu službu. Zasnežené aprílové rána totiž na prvý pohľad kontrastujú s alarmujúcimi správami o globálnom otepľovaní.

„Tieto dve skutočnosti si nijako neprotirečia. Priemerné teploty jednotlivých rokov, mesiacov či ročných období naozaj rastú,“ hovorí Pavel Matejovič. „To však nijako nevylučuje, že sa môžu vyskytnúť mesiace alebo obdobia s mimoriadne studeným počasím. Napríklad december 2001 bol v Hurbanove najchladnejší od roku 1940. Takisto začiatkom roka 2006 mali prvé tri mesiace zápornú teplotnú odchýlku od dlhodobého priemeru a veľmi studený bol aj vlaňajší február, kedy v Červenom Kláštore klesla teplota na -33,3 °C. Takéto nízke teploty a tiež studené mesiace sa budú vyskytovať aj v budúcnosti, keď priemerná teplota porastie. Príkladom je Stredomorie, kde v zime tiež niekedy sneží a je chladno, hoci tam majú oveľa teplejšiu klímu ako u nás.“

 

Oceán nás nechráni

Viacerí klimatológovia dávajú súčasné počasie do súvislosti s oslabeným prúdením vzduchu smerom od Atlantiku nad európsku pevninu. Vzduch zo západu má tendenciu tlmiť extrémy: V zimných mesiacoch prináša oteplenie, v letných zasa chladnejšie počasie.

V posledných rokoch sa však vyskytujú obdobia, ktoré odborníci nazývajú zápornou alebo negatívnou fázou Severoatlantickej oscilácie. Vtedy prevláda prúdenie pozdĺž poludníkov, teda od severu alebo od juhu, čo môže prinášať väčšie teplotné výkyvy.

Výrazná negatívna fáza pretrvávala v 50-tych, 60-tych a 70-tych rokov, tieto roky sú známe silnejšími a dlhšími zimami s dostatkom snehu v priestore strednej Európy, ale i výraznými vlnami horúčav,“ tvrdí klimatológ Marek Kučera. V hlbokej negatívnej fáze sme sa podľa neho ocitli už v rokoch 2009 až 2011 a aktuálne aj teraz, od novembra 2012.

 

Môžu za to ľadovce?

Podľa niektorých názorov sa pod týmto trendom podpisuje dramatický úbytok ľadovcov v arktickej oblasti. „Úbytok morského ľadovca je enormný. Je ho o 80 percent menej než pred 30 rokmi,“ hovorí profesorka Jennifer Francis. Otepľovanie arktickej oblasti znižuje teplotný gradient medzi polárnymi a rovníkovými zemepisnými šírkami a ovplyvňuje aj tvorbu a pohyb tlakových útvarov.

Je teda pravdepodobné, že tento trend ovplyvňuje cirkuláciu v atmosfére, podľa Pavla Matejoviča však súčasné počasie nemusí byť nevyhnutne dôsledkom len tohto javu. „Platí však, že spoločne s otepľovaním a so zmenou klímy prichádzajú aj výraznejšie extrémy počasia a predovšetkým nerovnomerné časové i priestorové rozloženie zrážok,“ tvrdí Matejovič.

Týka sa to aj zimy 2012/2013. Rozhodne sa nezaradí medzi studené, veľmi studená bola naposledy zima 1984/85. Tohoročná zima (čiže obdobie od decembra do februára) bola ako celok na Slovensku teplotne normálna, relatívne najchladnejší bol december so zápornou odchýlkou – 2 až 0 stupňov. Počas zimy neboli zaznamenané výraznejšie vpády arktického vzduchu ani mimoriadne silné mrazy. Mimoriadne bohatá však bola zima na zrážky, či už vo forme dažďa alebo snehu. V priemere spadlo približne 120 až 190 percent zrážok oproti normálu.

 

Najtemnejšia zima

Pocitovo by sa tohtoročná zima dala zaradiť medzi najnevľúdnejšie,“ dodáva Pavel Matejovič. „Aj keď je to skôr psychologická kategória než klimatologická. Slnečného svitu však bolo naozaj málo a rakúski meteorológovia dokonca tvrdia, že tohoročná zima bola u nich najtemnejšia za posledných vyše 130 rokov.“

A možno nielen extrémne nevľúdna, ale aj zdĺhavá. Čakanie na jar ešte chvíľu potrvá, keďže aj na apríl meteorológovia predpovedajú zatiaľ chladnejšie počasie s oblačnosťou a zrážkami. Až v druhej polovici apríla je nádej na zmenu. A je veľmi pravdepodobné, že po chladnom počasí príde prudké oteplenie a z kožuchov sa prezlečieme rovno do plaviek, ako už v posledných rokov býva zvykom.

zima 2012

zima 2012

Graf znázoňuje tepelné odchýlky zím v Hurbanove. Tá posledná, označená šipkou, patrí medzi normálne, rozhodne nešlo o studenú zimu. (zdroj www.nun.sk)

Márius Kopcsay, www.pluska.sk

Zdielať článok

Súvisiace správy

Kalamita sa ešte môže zopakovať

Uverejnené na február 01, 2013

Čaká nás najväčšia zima v decembri?

Uverejnené na december 06, 2012

Aj jeseň bola nadpriemerne teplá

Uverejnené na november 26, 2012

O autorovi

kopcsay

kopcsay

Márius Kopcsay - spisovateľ, novinár a scenárista. Pracoval v denníkoch Nový Čas, Národná Obroda a Pravda, spolupracoval s českými periodikami. V súčasnosti pracuje pre ministerstvo zahraničných vecí. Je autorom siedmich prozaických kníh, za ktoré získal niekoľko domácich a zahraničných ocenení. Viac na www.kopcsay.com.

Nechajte odkaz

Pridaj komentár