Kalamita sa ešte môže zopakovať

02/01/2013

|

Posted In:

Kalamita sa ešte môže zopakovať

Bratislavčania sú zväčša terčom posmechu, že v ich meste spôsobia kalamitu aj dva centimetre snehu. Pred dvadsiatimi šiestimi rokmi však Bratislava zažila skutočnú snehovú kalamitu, ktorá celkom ochromila dopravu a prikryla ulice metrovými bielymi závejmi.

Po niekoľkodňovom snežení sa Bratislavčania v pondelok ráno 12. januára zobudili do celkom iného sveta. Bielym snehom boli zaviate ulice, chodníky, koľajnice aj zaparkované autá. Voči takejto presile už nestačili pluhy ani lopaty. Tí, čo naozaj museli ísť do práce alebo do školy, pobrali sa pešo.

Posledný arktický deň

„Kalamitu v januári 1987 spôsobil veľmi studený arktický vzduch, ktorý pochádzal zo severného Uralu a Novej Zeme. Táto masa studeného vzduchu potom zaliala veľkú časť Európy,“ hovorí klimatológ Pavel Matejovič. Že išlo naozaj o mimoriadne studenú vzduchovú hmotu potvrdzuje fakt, že napríklad severne od Moskvy ani cez deň miestami teploty nepresiahli – 40 °C. Takisto na juhozápade Slovenska bol napríklad 13. januára arktický deň (na niektorých miestach, napr. v Hurbanove zatiaľ historicky posledný), čo znamená, že ortuť teplomera nevystúpila nad – 10 stupňov.

„Tento studený vzduch prenikol aj do Stredomoria, kde sa stretol s teplým a vlhkým vzduchom,“ vysvetľuje ďalej klimatológ. „Výsledkom tejto zrážky bola hlboká tlaková níž. Na juhozápade Slovenska boli vtedy miesta, kde snehová pokrývka dosiahla výšku 60 až 70 cm. K tomu vietor vytvoril aj dvojmetrové záveje.“

V Bratislave skolabovala doprava a niektoré obce boli odrezané od okolitého sveta. V nevykurovaných vlakoch, ktoré uviazli na zaviatych tratiach, mrzli celé hodiny stovky či tisícky cestujúcich…

Romantická tvár kalamity

Na druhej strane v hlavnom meste kalamita ukázala aj poetickú tvár. Bola to jedinečná šanca zažiť mesto bez hluku áut. Od snehovej periny sa mäkko odrážali iba ľudské hlasy a, samozrejme, vržďanie snehu pod nohami.

„Býval som v Karlovej Vsi a pamätám si, že kvôli sneženiu najprv vyhlásili mimoriadne prázdniny najprv do stredy a neskôr to na našu veľkú radosť predĺžili až do piatku, takže sme zažili týždeň mimoriadnych prázdnin,“ spomína Bratislavčan Roman Delikát, ktorý si tiež uchoval pekný archív fotografií z kalamitných dní. „Keď sa už podarilo sprejazdniť nejakú cestu, sneh odhadzovali nabok, a tak sa stalo, že niektoré autá boli v snehu až po strechu. Kvôli hustému sneženiu a namrznutým výhybkám nechodili električky, a preto okrem autobusov MHD nasadzovali aj rôzne autobusy podnikov, alebo napríklad aj Lúčnice a SĽUK-u. Nefungovalo zásobovanie v obchodoch, a tak chlieb priviezli do obchodu až neskoro poobede. A keďže ešte neboli mobily, ani internet, správy sa šírili ústne od suseda k susedovi.“

Zažijeme to ešte?

„Podobné situácie, keď v krátkom čase môže napadnúť veľmi veľa snehu, sa budú vyskytovať aj v budúcnosti,“ hovorí Pavel Matejovič. „Vlani vo februári to tiež na chvíľu vyzeralo, že zažijeme „repete“ 1987. Nakoniec si to odniesli Rumuni, pretože tlaková níž postupovala východnejšou dráhou. Veľa snehu sa môže vyskytnúť aj napriek tomu, že zimy sa v dôsledku klimatickej zmeny celkovo zmierňujú. Dobrým príkladom je Pádska nížina v severnom Taliansku, kde majú miernejšie zimy ako u nás, no pri určitých situáciách tam môže napadnúť aj viac ako pol metra snehu.“

Ešte stále je teda šanca – hoci štatisticky nižšia než v minulých rokoch – že sa podobného prekvapenia dočkáme.

Ďalšie kalamity:

Uhoľné prázdniny – Rok 1979 sa začal prudkým ochladením. Ešte na Silvestra dosahovali teploty na Slovensku okolo 12 stupňov, na Nový rok sa však doslova v priebehu niekoľkých hodín ochladilo o 20 až 25 stupňov. V dôsledku kolabujúcej dopravy a problémov v zásobovaní uhlím vyhlásili pre všetky školy tzv. uhoľné prázdniny, ktoré sa predĺžili na tri týždne.

Letný čas“ – 30. marca 1993 začal na Slovensku platiť letný čas. Bratislava však zažila nádielku snehu, ktorá ochromila dopravu.

Tuhé zimy:
Zimy v rokoch 1984/85 resp. 1986/87 sú zatiaľ posledné, ktoré sa štatisticky radia medzi tuhé – teda boli výrazne studenšie oproti dlhodobému priemeru. Odvtedy sa vyskytujú len zimy normálne, alebo teplé s kladnou teplotnou odchýlkou.

Písané pre www.pluska.sk, Márius Kopcsay, Foto: archív Romana Delikáta, Ivan Krč

Zdielať článok

Súvisiace správy

Čaká nás najväčšia zima v decembri?

Uverejnené na december 06, 2012

Aj jeseň bola nadpriemerne teplá

Uverejnené na november 26, 2012

O autorovi

kopcsay

kopcsay

Márius Kopcsay - spisovateľ, novinár a scenárista. Pracoval v denníkoch Nový Čas, Národná Obroda a Pravda, spolupracoval s českými periodikami. V súčasnosti pracuje pre ministerstvo zahraničných vecí. Je autorom siedmich prozaických kníh, za ktoré získal niekoľko domácich a zahraničných ocenení. Viac na www.kopcsay.com.

Nechajte odkaz

Pridaj komentár