Warning: count(): Parameter must be an array or an object that implements Countable in /nfsmnt/hosting2_2/a/7/a7814e45-3a97-4ec3-9a24-a465b699a474/privatnaenergia.sk/web/wp-content/plugins/nextgen-gallery/products/photocrati_nextgen/modules/fs/package.module.fs.php on line 263
Vlastná energia je vlastný názor | Privátna energia

Vlastná energia je vlastný názor

Vlastná energia je vlastný názor

Ťažko odhadnúť, do akej miery pomohol americkému prezidentovi Obamovi k opätovnému zvoleniu hurikán Sandy. Skutočnosťou ale ostáva, že práve vzťah k životnému prostrediu a aj k téme klimatickej zmeny predstavoval jednu z hlavných tém, na ktorých sa profilovali obaja kandidáti.

Barack Obama podporuje boj proti globálnemu otepľovaniu a vhodnými ekonomickými a legislatívnymi nástrojmi dal významný impulz pre rozvoj obnoviteľných zdrojov energie. Mitt Romney sa prikláňal k tradičným fosílnym zdrojom.

Ja zvláštne a aj trochu smutné sledovať, ako sa zásadných tém zhosťuje slovenské politické prostredie. Premiér Robert Fico ako ľavičiar – a teda potenciálne príslušník smeru (i Smeru), ktorému by malo byť životné prostredie blízke – horlí za podporu jadrovej energie či hnedého uhlia. A jeho vláda sa tvári, akoby obnoviteľné zdroje energie bol obťažujúci hmyz, ktorý treba strpieť, lebo ho už nemožno vykynožiť. Je to úkaz pozoruhodný rovnako, akoby kresťanskí demokrati podporovali registrované partnerstvá homosexuálov.

V skutočnosti však ide len o jeden z množstva prejavov bezzásadovosti a bezhodnotovosti slovenskej politiky. Zelená energia nemá medzi slovenskými politikmi advokátov nie preto, že by bolo rozhodujúce, čo si o nej myslia červení, modrí, alebo bieli (medzi ktorými sa nájdu sem-tam aj hnedí). Problém spočíva v tom, že v nej momentálne nevidia  biznis vplyvné záujmové skupiny. Slovenskú politiku totiž neriadia postoje, názory či hodnoty. Riadia ju obchodné záujmy.

 

Obrátené priority

Samozrejme, nie je to nič nové. Podobne ako nie je novinkou skutočnosť, že biznis si vždy hľadá chodníčky a cestičky do politiky. Na Slovensku však má do jej zmyslových i výkonných orgánov vybudovanú širokú diaľnicu a premávka na nej je natoľko intenzívna, že vytlačila všetko ostatné mimo zvodidlá.

Napríklad – je obvyklé (hoci to neznamená, že akceptovateľné), ak sa štát rozhodne, že chce postaviť novú železničnú stanicu alebo hoci aj atómku. Potom hľadá dodávateľov a tí lobujú v politických kruhoch, aby získali zákazku. Pravidlá tohto lobingu už určuje úroveň politickej kultúry a sila zákona v tej-ktorej krajine. Na Slovensku sa, žiaľ, obe veličiny limitne blížia k nule. Priority sa tak prevracajú: Ak obchodník rozhodne, že chce, tak štát postaví jadrovú elektráreň alebo železničnú stanicu. Ak na projekte nezarobí, tak ho ani nestojí za to realizovať, bez ohľadu na to, čo vraví verejný záujem.

Stačí sa pozrieť na profily väčšiny protagonistov verejného života. O nikom z nich nevieme povedať – vyprofiloval sa ako zástanca tej a tej politickej či názorovej či nebodaj filozofickej línie. Pri väčšine z nich netušíme, akí sú ľudia, aké majú postoje, čo si myslia o klimatickej zmene, o solárnej energii, alebo hoci aj o protipovodňových opatreniach, o kultúre, o smerovaní civilizácie… Sú to pragmatici, obchodníci, biznismeni a myslia si jednoducho to, čo im vylepšuje obchodnú a politickú bilanciu.

Príkladom je ministerka zdravotníctva, ktorá riadila štátnu poisťovňu, potom menežovala súkromnú – a to jej nebráni aby dnes v službách štátu proti súkromným poisťovniam viedla vojnu. Aké je teda jej skutočné vnútorné presvedčenie? A kedy sme mali naposledy ministra životného prostredia, ktorý by bol ozajstný a presvedčený ekológ? V rokoch 1998 až 2002 v osobe Lászloa Miklósa?

 

Hlas z Bruselu

Preto sa dnes na Slovensku nedočkáme diskusie o obnoviteľných zdrojoch energie či o klimatickej zmene, ba ani toho, aby sa táto téma stala predmetom politickej polemiky. Za témou sa neskrýva mohutný tender, ktorým by sa dalo vytrieskať čosi z verejných financií a naplniť tak stranícke pokladne či súkromné účty osôb, ktoré potrebujú jesť stejky z argentínskeho hovädzieho, voziť sa na súkromných jachtách, nosiť hodinky drahšie než celoživotný zárobok učiteľa a za večer prehýriť viac, než je ročný rozpočet univerzity.

Jediný dôvod, prečo obnoviteľné zdroje energie nemožno celkom vykynožiť – ako spomínaný obťažujúci hmyz – je z Bruselu vzdialene doliehajúci imperatív týkajúci sa horizontu roku 2020 a akýchsi záväzkov, ktoré z toho vyplývajú.

Napriek tomu sa nevyhnutnosť zamedzovať oveľa aktívnejšie dôsledkom klimatickej zmeny prejaví ešte naliehavejšie než dnes.

Napriek tomu bude narastať záujem ľudí o vlastné zdroje energie, pretože myšlienka nezávislosti je lákavá. A tiež preto, že ak sa dnes niekto naivne opýta – čo robíš pre životné prostredie – môže ktokoľvek odpovedať – mám vlastný a ekologický zdroj energie. Predsa len: aj keď majú biznismeni popri obrovských peniazoch aj obrovskú moc, hlas má ešte vždy v rukách volič a ten má možnosť rozhodnúť sa podľa vlastného názoru.

Zdielať článok

Súvisiace správy

Šetrenie otvára priestor pre energetické služby

Uverejnené na december 04, 2014

O autorovi

kopcsay

kopcsay

Márius Kopcsay - spisovateľ, novinár a scenárista. Pracoval v denníkoch Nový Čas, Národná Obroda a Pravda, spolupracoval s českými periodikami. V súčasnosti pracuje pre ministerstvo zahraničných vecí. Je autorom siedmich prozaických kníh, za ktoré získal niekoľko domácich a zahraničných ocenení. Viac na www.kopcsay.com.

Nechajte odkaz

Pridaj komentár