Čo nás čaká vo svete teplejšom o 4 stupne?

11/28/2012

|

Posted In:

Čo nás čaká vo svete teplejšom o 4 stupne?

Čas na zmiernenie klimatickej zmeny už možno vypršal a svet sa počas 21. storočia oteplí o 4 stupne. Svetová banka v aktuálnej správe varuje pred nedozernými následkami tohto procesu: Čakajú nás vlny extrémnych horúčav, stúpajúca hladina morí, ale aj ekonomické dopady, bieda a hlad.

„Sme na ceste k svetu teplejšiemu o 4 stupne,“ varuje aktuálna správa Svetovej banky.

Už dnes sa dá predpokladať, akú bude mať tento svet podobu. Pribúdajúce extrémy počasia, predovšetkým vlny extrémnych horúčav a sucha na jednej strane a stúpajúce hladiny oceánov či lokálne povodne na strane druhej. To môže znamenať postupné ohrozenie či dokonca vymiznutie niektorých ekosystémov, okliešťovanie biodiverzity – a v konečnom dôsledku aj nižšie úrody poľnohospodárskych plodín a problémy v zásobovaní základnými potravinami či pitnou vodou.

„Navyše nežiaduce účinky otepľovania klímy najviac ohrozujú najchudobnejšie regióny sveta a mohli by podkopať úsilie o rozvoj a globálne rozvojové ciele,“ tvrdí štúdia Postupimského inštitútu pre výskum dopadu klímy a mimovládna organizácia Klimatickí analytici. Správa Svetovej banky apeluje na „ďalšie zmierňujúce opatrenia ako najlepšie poistenie proti neistej budúcnosti.“

 

Maximálna hranica: 2 stupne!

O 4° C teplejšiemu svetu sa môžme a musíme vyhnúť , musíme udržať otepľovanie pod 2° C, tvrdí Jim Yong Kim, prezident Svetovej banky. „Nedostatočné opatrenia v oblasti klimatickej zmeny nás vystavujú riziku, že svet, ktorý zdedia naše deti bude úplne iný než ten dnešný. Zmena klímy je jednou z vôbec najväčších výziev, ktorým čelíme. Musíme prevziať morálnu zodpovednosť, aby sa urobili opatrenia pre ochranu budúcich generácií – najmä najchudobnejších spoločenstiev.“

Správa vypracovaná poprednými svetovými vedcami je predvojom obsiahlych štúdií Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) v rokoch 2013/14.

Správa s názvom „Znížte vykurovanie o 4 stupne“ kombinuje syntézu aktuálnej vedeckej literatúry s novou analýzou možných dopadov a rizík so zameraním na rozvojové krajiny. Je kronikou už pozorovaných klimatických zmien a vplyvov, ako sú vlny horúčav a iné mimoriadne udalosti, no zároveň ponúka predpovede pre 21. storočie.

V súčasnosti je priemerná globálna teplota o 0,8 stupňa vyššia v porovnaní s predindustriálnou érou. Podľa správy sa dnešná klíma môže otepliť v priebehu storočia až do výšky 4° C, aj keď krajiny splnia súčasné emisno-redukčné záväzky.

„Táto správa potvrdzuje skutočnosť, že súčasná vrtošivá klíma ovplyvňuje všetko, čo robíme,“ tvrdí Rachel Kyte, viceprezidentka banky pre udržateľný rozvoj. „Zdvojnásobíme naše úsilie nájsť riešenie klimatického problému.“

Svetová banka vlani zdvojnásobila pôžičky slúžiace na prispôsobovanie sa klimatickej zmene. Plánuje intenzívnejšie podporovať obmedzovanie emisií uhlíka, zelený rast a klimaticky ohľaduplné hospodárstvo. Banka hospodári s 7,2 miliardami dolárov v Klimatických investičných fondoch, ktorý pôsobí v 48 krajinách sveta a využíva ďalších 43 miliárd na investície smerujúce do projektov zvyšujúcich našu odolnosť voči klimatickej zmene.
Stúpajúca hladina morí

Správa hovorí, že hladiny morí rastú v posledných dvoch desaťročiach rýchlejšie než predtým, čo sa prejavuje v mnohých tropických oblastiach sveta. Tento jav čiastočne spôsobuje topenie ľadu Grónska a Antarktídy. Rýchlejšie topenie ľadu sa pozoruje od roku 1970 na Grónskej ľadovej pokrývke a jasne dokazuje jej zvyšujúcu sa zraniteľnosť. Arktický morský ľad takisto dosiahol rekordné minimum v septembri 2012.

„Existujú náznaky, že k najväčšej miere topenia ľadu za posledných 225 rokov došlo v poslednom desaťročí,“ uvádza sa v správe.

„Je jasné, že niektoré malé ostrovné štáty a pobrežné spoločenstvá začínajú mať veľmi nepriaznivé vyhliadky do budúcnosti,“ povedal Erick Fernandes, jeden z lídrov Globálneho tímu expertov Svetovej banky na prispôsobenie sa klimatickej zmene. „Potreba prispôsobiť sa klimatickej zmene sa zvýši, keď globálna populácia dosiahne 9 miliárd v roku 2050.“

 

Okysľovanie oceánov

Koralové útesy sú obzvlášť citlivé na zmeny teploty vody a hladinu kyslosti. Správa varuje, že v čase, keď otepľovanie dosiahne úroveň 1,4° C, teda asi v roku 2030, môžu koralové útesy prestať rásť kvôli stúpajúcej kyslosti oceánov v dôsledku vyšších koncentrácií CO2. Pri teplote 2,4 °C sa môžu koralové útesy v niekoľkých oblastiach začať skutočne rozpúšťať. To bude mať pravdepodobne závažné dôsledky pre ľudí, ktorí sú na nich závislí kvôli potrave i príjmom z cestovného ruchu.

 

Extrémne horúčavy

O 4° C teplejší svet by tiež oveľa viac trpel extrémnymi vlnami horúčav, hoci sa tieto udalosti nebudú, podľa správy, prejavovať na celom svete rovnomerne.

Subtropické Stredomorie, Severná Afrika, Stredný Východ a kontinentálna časť USA pravdepodobne zaznamenajú vzrast priemerných mesačných letných teplôt o viac ako 6° C. Výska priemerných júlových teplôt sa v rokoch 2080 až 2100 v Stredomorí odhaduje na 35 ° C, čo je cca o 9° C viac oproti súčasnosti. Na Sahare a na Blízkom Východe môžu priemerné teploty v júli dosiahnuť až 45 °C, teda o 6 až 7° C v porovnaní s dneškom.

 

Hlad i smäd

Teplejšie počasie by sa mohlo odzrkadliť na nižšej úrode. Svete teplejší o 4° C bude znamenať ohrozenie potravinovej bezpečnosti. Pokusy na poliach dokázali, že plodiny sú vysoko citlivé na teploty presahujúce určité prahové hodnoty. Každý nárast dennej teploty na 30 stupňov bez zavlažovania znižuje výnosy o 1 percento!

Správa tiež uvádza, že by sa zvýšilo množstvo suchom postihnutých oblastí, na ktorých sa nachádza orná pôda – dnes sucho ohrozuje 15,4 % svetovej ornej pôdy,v roku 2100 by to bolo približne 44 %. Najťažšie postihnuté regióny v najbližších desaťročiach budú pravdepodobne v Južnej Afrike, Spojených štátoch, v južnej Európe a v Juhovýchodnej Ázii.

Správa potvrdzuje nepriaznivé dopady na dostupnosť vody najmä v Severnej a Východnej Afrike, na Strednom Východe a v Južnej Ázii. Povodia Gangy a Níla sú obzvlášť zraniteľné. V Amazónii sa môže do roku 2050 zdvojnásobiť výskyt lesných požiarov. Svet by mohol stratiť niekoľko biotopov a biologických druhov.

 

Nepriame dôsledky

Keď sa globálne otepľovanie priblíži hranici 2° C, prípadne presiahne túto hranicu, je tu riziko ďalších nepriamych dôsledkov: rozpad ľadovej Západnej Antarktídy vedúci k rýchlejšiemu vzostupu hladiny mora, veľké odumieranie Amazónie s drastickým dopadom na ekosystémy, rieky, poľnohospodárstvo, výrobu energie a zdroje obživy. To by spätne spôsobilo ďalšie globálne otepľovanie v 21. storočí a dopad na celé kontinenty.

Predpokladané oteplenie o 4° C jednoducho nesmie nastať a len včasné, kooperatívne, medzinárodné akcie tomuto vývoju môžu zabrániť.

miznutie ľadovca v Grónsku

miznutie ľadovca v Grónsku

18. november 2012 – Satelitné snímky topenia Grónskeho ľadovca dokazujú, podobne ako správa, že čas na zmiernenie zvyšujúcich sa rizík klimatickej zmeny možno už vypršal.

co2

co2

Zdielať článok

Súvisiace správy

Medzi ľudí sa rozdelí 100 miliónov

Uverejnené na júl 16, 2014

Mýty a fakty o solárnej energii

Uverejnené na apríl 17, 2013

Klimatická zmena prispela k revolúcii v energetike

Uverejnené na september 24, 2012

O autorovi

kopcsay

kopcsay

Márius Kopcsay - spisovateľ, novinár a scenárista. Pracoval v denníkoch Nový Čas, Národná Obroda a Pravda, spolupracoval s českými periodikami. V súčasnosti pracuje pre ministerstvo zahraničných vecí. Je autorom siedmich prozaických kníh, za ktoré získal niekoľko domácich a zahraničných ocenení. Viac na www.kopcsay.com.

Nechajte odkaz

Pridaj komentár