Koncentrácia skleníkových plynov je rekordná – svet sa rýchlo otepľuje

Koncentrácia skleníkových plynov je rekordná – svet sa rýchlo otepľuje

Hodnota oxidu uhličitého zachytávajúceho teplo v atmosfére a zosilňujúceho skleníkový efekt dosiahla v minulom roku rekordnú hodnotu. Z milióna častíc v atmosfére tvorí až 390,9 častíc oxid uhličitý. Vedci varujú, že otepľovanie môže pokračovať veľmi rýchlo a svet by sa v priebehu polstoročia mohol zohriať o 4 stupne.

Podľa správy vydanej v utorok Svetovou meteorologickou organizáciou toto množstvo predstavuje 40-percentný nárast oproti predindustriálnej ére – konkrétne oproti úrovni v roku 1750, teda pred obdobím, v ktorom ľudia začali vo veľkom spaľovať fosílne palivá. Pred priemyselnou revolúciou sa v atmosfére nachádzalo asi 275 častíc oxidu uhličitého na milión.

Hoci CO2 je stále najvýznamnejší trvanlivý skleníkový plyn, hladiny ostatných plynov zachytávajúcich teplo sa podľa správy tiež vyšplhali na rekordné úrovne. Napríklad koncentrácia metánu v roku 2011 dosiahola 1,813 častice na milión a koncentrácia oxidu dusného na 324,2. Práve oxid dusný pritom predstavuje zlúčeninu, vplyv ktorej na atmosféru je 298-krát väčší, než v prípade najznámejšieho skleníkového plynu, oxidu uhličitého.

 

Zmenená atmosféra zadržiava teplo

Prirodzené teplo, ktoré sa vytvára na Zemi sa sčasti vyžaruje do vesmíru a sčasti sa vďaka skleníkovému efektu zadržiava v atmosfére. Pre narastajúcu koncentráciu skleníkových plynov sa tento pomer mení – menej tepla sa uvoľňuje, viac ostáva na Zemi. Odborníci konštatujú, že množstvo prebytočného tepla, ktoré nemohlo uniknúť do vesmíru, bolo vlani o 30 percent vyššie než v roku 1990.

Vedci tento proces sledujú dlhodobo, preto ich najnovšie údaje neprekvapujú. Od polovice 19. storočia vedia, že práve oxid uhličitý zachytáva teplo v atmosfére. A od roku 1950 dokumentujú trvalý nárast množstva CO2 vychádzajúci prevažne z komínov a výfukov.

Približne polovicu nadbytočného CO2 uvoľňovaného do atmosféry doteraz absorbovali rastliny a oceány, ale ako povedal generálny tajomník WMO Michel Jarraud v tlačovej správe, „tento proces už v budúcnosti nemusí pokračovať, pretože kapacity prírodných „výleviek“ sa naplní.“

 

Svet sa nevie rozhýbať

CO2, ktorý zostáva v atmosfére, sa počas stáročí rozptýlil, čo je dôvod, prečo čísla naďalej rastú. V dôsledku ďalšieho CO2 pumpovaného do vzduchu od roku 1900 na celom svete, vzrástli priemerné teploty o 1° C.

Napriek všetkým týmto poznatkom sa svetu do značnej miery nepodarilo dohodnúť na znížení emisií. Najlepší výsledok sa podaril dosiahnuť na klimatickej konferencii OSN v Kodani v roku 2009 – bola ním dohoda na nezáväznom cieli obmedziť zvyšovanie priemernej teploty pod vplyvom skleníkových plynov na menej než 2° C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou, aby sa obmedzili potenciálne škody. Len o rok neskôr však bolo jasné, že sa k tomuto cieľu svet nepriblíži.

Svetová banka znepokojená touto globálnou nečinnosťou, vydala v nedeľu správu, v ktorej sa hovorí, že bez významného zníženia emisií by na svete priemerná teplota mohla stúpnuť až o 4° C už do roku 2060. Správa upozornila na katastrofálne dôsledky pre ľudské zdravie a bezpečnosť – vrátane nebezpečného vzostupu hladiny mora, vĺn horúčav a iných extrémnych poveternostných javov.

 

Kontrolovať treba nielen CO2

Ohrozenie zdravia ľudí aj ich majetku je tak obrovské, že ak správa nie je priam alarmujúcim volaním, potom je to aspoň ďalší pokus prebudiť svetových vodcov po príliš veľkom množstve neúspešných pokusov.

Nie je to iba volanie po znížení emisií CO2, ale tiež po dôraznom programe na redukovanie ostatných nositeľov globálneho otepľovania, ktoré by mohli byť ľahšie kontrolovateľné, ako sú metán, ale aj tepelné absorbéry ako čierne uhlie – čiže v podstate sadze.

Na rozdiel od CO2, ktorý zostáva v atmosfére storočie i viac, uhlík a ďalšie tzv. „krátkodobé klimatické činitele“ pôsobia len v časovom rámci týždňov až niekoľkých rokov, čo znamená, že ich zníženie by prinieslo oveľa rýchlejšie výhody.

Správa Svetovej banky tiež upozorňuje na skutočnosť, že chudobní ľudia a chudobné národy sú ohrozené klimatickou zmenou najviac.
Aby však neostalo len pri zlých správach – v atmosfére sa znižuje koncentrácia freónov, ktoré poškodzovali ozónovú vrstvu.

Zdielať článok

O autorovi

kopcsay

kopcsay

Márius Kopcsay - spisovateľ, novinár a scenárista. Pracoval v denníkoch Nový Čas, Národná Obroda a Pravda, spolupracoval s českými periodikami. V súčasnosti pracuje pre ministerstvo zahraničných vecí. Je autorom siedmich prozaických kníh, za ktoré získal niekoľko domácich a zahraničných ocenení. Viac na www.kopcsay.com.

Nechajte odkaz

Pridaj komentár