Rozum ako strategická surovina

10/23/2012

|

Posted In:

Rozum ako strategická surovina

Odborníci predpokladajú, že do roku 2030 by až štvrtina európskej spotreby elektrickej energie mohla pochádzať zo solárnych zdrojov. Menej optimistické scenáre hovoria len o desiatich percentách. Všetky alternatívy však predpovedajú významný rozvoj solárneho odvetvia.

Alebo presnejšie – konštatujú, že tomuto rozvoju nestoja v ceste žiadne technické prekážky. Inými slovami, všetko závisí od nás. Od ľudí.

Prognóza pochádza z dielne Európskej fotovoltickej asociácie. Teda od producentov solárnej energie, ktorí, pochopiteľne, majú záujem predpovedať si tú najružovejšiu budúcnosť. Otázka znie, prečo by sme mali takémuto vývoju držať palce my ostatní.

Snaha dosahovať čoraz väčší podiel obnoviteľných zdrojov na výrobe energie nevznikla samoúčelne ani so zámerom podporiť solárny biznis. Nastolila ju nevyhnutná potreba pribrzdiť čo najviac otepľovanie atmosféry a zmierniť nepriaznivé dopady prebiehajúcej klimatickej zmeny. Odvrátiť tento trend už nie je možné, ale ešte vždy sa dá rozhodovať medzi katastrofickými alebo znesiteľnými alternatívami budúceho vývoja.

Práve z tejto pohnútky vychádza aj globálny cieľ – čo najviac eliminovať využívanie fosílnych zdrojov. Ako sa hovorí, „dekarbonizovať“ výrobu energie. (Čo je, z historického pohľadu, rovnaký míľnik ako napríklad vynález parného stroja, teda objav, ktorý okrem energie vniesol do nášho života aj skleníkové plyny a znečistenie ovzdušia.)

Ekonomické stimuly, ktoré dali obnoviteľným zdrojom prvotný impulz pre ďalší rozvoj v skutočnosti predstavujú ešte vždy len zlomok voči nákladom, ktoré si budú vyžadovať – a už dnes vyžadujú – javy súvisiace so zmenou klímy a s narastajúcou početnosťou aj intenzitou extrémnych prejavov počasia. Stačí spomenúť obete na životoch, škody pri požiaroch alebo povodniach čí zdražovanie potravín v dôsledku katastrofálneho sucha. Bez akéhokoľvek nadsadzovania sa dá povedať, že čistá energia predstavuje investíciu do budúcnosti.

Keď je však reč o ekonomike, bolo by mylné chápať obnoviteľné zdroje ako odvetvie, ktoré „pýta peniaze“. Práve naopak. Každý občan a spotrebiteľ získava možnosť dostať do vlastných rúk zdroj energie a kontrolu nad svojím energetickým manažmentom. A to je veľmi silný ekonomický motív. Na pole obnoviteľných zdrojov vstupujú aj veľkí hráči. Veľkí investori aj veľké krajiny, ako napríklad Čína. Nedialo by sa tak, ak by tento trend nebol ekonomicky zaujímavý a perspektívny.

Keďže narastajúci záujem verejnosti a čoraz lepšia dostupnosť technológií sú faktory, ktoré priaznivo ovplyvňujú aj využívanie slnečnej energie a ostatných obnoviteľných zdrojov, závisí najmä od politických okolností, ktorý z predpokladaných scenárov sa naplní. Že práve politická klíma rozhoduje viac než bezoblačné nebo, potvrdzuje príklad Slovenska, ktoré sa momentálne tvári, akoby obnoviteľné zdroje neexistovali. A ak už existujú, potom ako problém a nie ako potenciál pre ďalší rozvoj či dokonca ako šanca stať sa na tomto poli jedným z lídrov. Je škoda, že túto šancu premeškávame…

Nové trendy v energetike totiž prinášajú aj nové uhly pohľadu. Prestáva byť najdôležitejšie, čo všetko má tá-ktorá krajina uložené pod zemou, rovnako ako nehrá primárnu rolu rozloha a počet obyvateľov. Cení sa schopnosť myslieť a predvídať, využívať odborné poznatky a premietnuť ich do ekonomického a politického rozhodovania. Odhalí sa odrazu v plnej nahote, že strategickou surovinou, ktorá nám chýba, nie je ropa alebo plyn ale obyčajný zdravý rozum?

Zdielať článok

Súvisiace správy

G-Komponent pôsobí proti záujmom Slovenska

Uverejnené na 19 marca, 2014

O autorovi

kopcsay

kopcsay

Márius Kopcsay - spisovateľ, novinár a scenárista. Pracoval v denníkoch Nový Čas, Národná Obroda a Pravda, spolupracoval s českými periodikami. V súčasnosti pracuje pre ministerstvo zahraničných vecí. Je autorom siedmich prozaických kníh, za ktoré získal niekoľko domácich a zahraničných ocenení. Viac na www.kopcsay.com.

Nechajte odkaz

Pridaj komentár