Klimatická zmena prispela k revolúcii v energetike

09/24/2012

|

Posted In:

Klimatická zmena prispela k revolúcii v energetike

Tohtoročné leto u nás bolo zatiaľ druhé najteplejšie od začiatku meteorologických pozorovaní. Mimoriadne sucho, ktoré pretrváva viac než rok, dosahuje katastrofálne rozmery. V polárnych oblastiach sa počas tohto leta roztopil rekordne veľký objem ľadu a zdá sa, že bezľadová Arktída sa môže stať skutočnosťou v priebehu niekoľkých rokov, aj keď klimatické scenáre predpokladali, že to bude trvať oveľa dlhšie.

To je iba niekoľko zdanlivo navzájom nesúvisiacich informácií, ktoré však spája spoločný menovateľ – meniaca sa klíma na Zemi, ktorej prejavom je jednak rast všeobecnej priemernej teploty a po druhé pribúdajúce množstvo aj intenzita extrémnych prejavov počasia.

Výpočet mimoriadnych javov z úvodu možno dopĺňať a rozširovať ďalej, pretože nejde len o jednotlivé a náhodne sa vyskytujúce extrémy – v skutočnosti ide o súbor navzájom súvisiacich udalostí, ktoré zreteľne vypovedajú o spoločnom trende.

Napríklad sucho, ktoré nás sužuje od vlaňajšej jesene, prišlo len tesne po roku 2010, ktorý bol na Slovensku, naopak, najdaždivejším od začiatku meraní.

Takisto fakt, že leto 2012 bolo druhé najteplejšie, má zásadný kontext – po roku 1990 patrí každé leto medzi najteplejšie. Chladné letá sa v posledných dvoch dekádach prestali vyskytovať, rovnako, ako sa celkom náhle prestali vyskytovať tuhé zimy. Občas síce nasneží, prídu kruté mrazy ako vo februári tohto roku, ale celkovo zimy preukázateľne strácajú na sile.

Obľúbenej teórii klimatoskeptikov, že ide o prejav dlhodobej oscilácie našich klimatických pomerov, protirečí práve fakt, ako náhle a dramaticky sa mení správanie sa klímy (a aj príslušné štatistické dáta, teda najmä priemerné teploty) práve v posledných dekádach, teda od 80-tych a 90-tych rokov. Práve odvtedy, akoby sa dialo niečo, čo sme dovtedy nezaznamenali.

Varovanie vedca z NASA

Začiatkom leta vystúpil s takýmto zistením tím amerického vedca Jamesa Hansena: Klimatická zmena je horšia, než sa vedci domnievali. Jej prejavy a dopady na ľudstvo postupujú rýchlejšie. Hansen, ktorý zároveň vedie Goddardov ústav pre vesmírny výskum v NASA, už od roku 1988 varoval pred následkami rastu teplôt kvôli používaniu fosílnych palív. Teraz však tvrdí, že jeho odhady z tejto doby boli príliš optimistické a vplyv na svetovú klímu je rýchlejší, než predpokladal.

Známy je jeho príklad s „klimatickou kockou“, teda hracou kockou, ktorá má dve strany modré, „studené“, symbolizujúce podpriemerné teploty, dve „horúce“ červené steny znázorňujú naopak teplotu nadpriemernú. Zvyšné dve biele strany patria priemerným teplotám. Zatiaľ čo štatisticky by malo byť rovnako pravdepodobné, že padne ktorákoľvek zo šiestich strán kocky, realita vyzerá tak, ako by dve modré strany celkom prestali padať, zato oveľa častejšie padajú červené.

„Zmenili sme svet a teraz v ňom musíme žiť,“ tvrdí Hansen. „Vo svete, kde pre extrémne horúčavy zahynulo v roku 2003 viac než 50-tisíc ľudí a kde suchá v Texase v roku 2011 spôsobili škody za vyše 5 miliárd dolárov (viac než 4 miliardy eur). Takéto udalosti, ako ukazujú naše dáta, budú čím ďalej častejšie a vážnejšie.“

Odpoveď ľudstva na tento trend je oveľa ťažkopádnejšia, než napríklad na poškodenie ozónovej vrstvy. Už aj preto, že veľká časť verejnosti odmieta spájať klimatickú zmenu s ľudskou činnosťou. A po druhé, konkrétne riešenia už veľmi citeľne narážajú na mohutné ekonomické záujmy.

Podľa vedcov a napríklad aj spomínaného Jamesa Hansena – ktorý je autoritou NASA a nie druhotriednym vedátorom prahnúcim po publicite a grantoch – súvisí klimatická zmena s používaním fosílnych palív. Dá sa to pochopiť aj sedliackym rozumom: Ak sa látky, ktoré sa ukladali milióny rokov v hlbinách zeme spália v priebehu pár storočí, musí to nevyhnutne zamávať s energetickou aj chemickou rovnováhou v našej atmosfére.

Ani jadro nie je riešením

Jedným zo zásadných dopadov klimatickej zmeny – a snahy čeliť tomuto problému resp. jeho následkom – je práve zmena v spôsobe, akým človek získava a využíva energiu. Komoditu, ktorú dnes naša technická civilizácia nevyhnutne potrebuje pre svoj život.

Riešením nie je ani jadrová energetika, s ktorou sa spájajú nepredvídateľné bezpečnostné riziká a čoraz viac tiež ekonomická náročnosť a nerentabilita. Veľmi jasne tieto skutočnosti odhalila Fukušima. Jadrová havária spred jeden a pol roka u Japoncov dosiaľ vyvoláva silné emócie, hoci je zrejmé, že sa dočasne bez jadrovej energie nezaobídu – práve teraz však svoju závislosť na jadre jasne ohraničili rokom 2040.

Fukušima sa považuje za najhoršiu jadrovú nehodu od Černobyľa. Únik radiácie do atmosféry sa odhaduje v rozmedzí 10  až 40 % v porovnaní s množstvom uvoľneným počas černobyľskej havárie. Uvoľnená radiácia je nízka na to, aby mala okamžité následky, ale postačuje na zvýšenie rizika zdravotných ťažkostí a rakoviny v budúcnosti. Viac ako 150-tisíc ľudí muselo opustiť svoje domovy a mnoho ďalších žije naďalej v zamorených oblastiach. Udalosti vo Fukušime vyvolali polemiku o budúcnosti jadrovej energie na celom svete. Pripomínajú, že pojem „jadrová bezpečnosť“ je tenký ľad, po ktorom chodíme. Na tragédiu zareagovali mnohé krajiny buď záťažovými testami, alebo priamo zámerom obmedziť výrobu energie z jadra.

Taliani v referende zamietli vládny návrh vrátiť sa k výstavbe nových jadrových blokov, Škóti a Velšania oznámili, že na svojom území atómové elektrárne nepovolia. Francúzsky prezident socialista Francois Hollande chce podiel jadrovej energetiky znížiť zo súčasných 80 percent až pod 60. Nemecko sa rozhodlo do roku 2022 zatvoriť všetky jadrové elektrárne. Švajčiarsko chce všetkých päť funkčných reaktorov postupne vyradiť z prevádzky v rokoch 2019 až 2034.

Okrem možnej havárie existujú aj ďalšie riziká, napríklad kontaminácia pitnej vody, ktorá sa využíva v atómových ale aj fosílnych parných elektrárňach. A do tretice – jadrová energetika nepredstavuje problém iba ekologický, ale už aj ekonomický. Napríklad nemecký energetický gigant RWE sa chce odkloniť od jadra a preorientovať na slnečnú energiu. Určite nie preto, že sa v biznismenoch prebudilo ekologické cítenie, ale z ekonomických pohnútok – pre čoraz nižšiu návratnosť a väčšie riziká spojené s investíciami do tohto odvetvia.

Nemecko, hoci vyplo polovicu svojich reaktorov, naďalej vyváža elektrinu do zahraničia. Krátkodobo, počas slnečného májového víkendu, dokázalo polovicu svojej energetickej spotreby pokryť len zo solárnych zdrojov.

Obnoviteľné zdroje – spása alebo riziko?

Je typické, že odpoveďou Slovenska ale aj susedného Česka na tieto trendy sú oficiálne politické deklarácie, že budúcnosť patrí atómovej energii! Premiér Robert Fico potvrdil toto svoje – inak verejnosti dobre známe – stanovisko krátko po nástupe do funkcie na pôde Európskeho jadrového fóra.

Na druhej strane u nás i v Česku prebieha „hon na čarodejnice“ v tomto prípade na obnoviteľné zdroje energie. Je jasné, že ani tie nie sú úplne dokonalé a čisté. A že, ako to v našich končinách býva zvykom, na ich štedrej počiatočnej podpore zrejme naozaj niekto dobre zarobil. Obnoviteľné zdroje energie totiž trpia na Slovensku nekoncepčnou politikou, ktorá ide „od extrému k extrému“ – teda od veľkorysej podpory, na ktorej mohli zbohatnúť vyvolení jednotlivci, až po súčasné potláčanie a snahu zaradiť niektoré z nich, menovite slnko a vietor, medzi nespoľahlivé zdroje nižšej kategórie. Navyše slovenského spotrebiteľa ešte vždy spoza každého rohu strašia „informácie“, že kvôli obnoviteľným zdrojom bude mať veľké účty za elektrinu.

V skutočnosti sa štedrej štátnej podpore – a nielen počiatočnej ale aj trvalej – tešili a tešia aj ostatné odvetvia energetiky, či už v USA alebo na Slovensku – dokonca táto podpora zachádza to takých absurdností ako slovenský návrh, aby sa peniaze za predaj emisií využili na produkovanie nových, teda na podporu ťažby hnedého uhlia!

Nič to však nemení na samotnej podstate veci, že odvetvie, ktorému pri zrode do istej miery pomáhala politická vôľa a ekonomická podpora, sa stáva postupne aj ekonomicky čoraz viac zaujímavým a sebestačným – čo potvrdzujú príklady krajín ako Nemecko či Taliansko a mnohých ďalších, kde k obnoviteľným zdrojom energie pristupujú oveľa predvídavejšie a rozumnejšie. A že čoraz masívnejšie využívanie čistej energie predstavuje nielen pozitívny trend ale v dnešných časoch už aj nevyhnutnosť.

Energetická decentralizácia prichádza

Odpoveďou na klimatickú zmenu je totiž nielen čoraz rozšírenejšie získavanie tzv. zelenej energie, ale aj energetické úspory a predovšetkým zásadná zmena jednotlivca k vlastnému energetickému manažmentu. Obnoviteľné zdroje energie totiž priniesli zásadnú zmenu: Priniesli energetickú decentralizáciu. Predstavujú odklon od gigantických energetických zdrojov k menším. Od ťažko kontrolovateľných vzťahov medzi spotrebiteľom a monopolmi k oveľa transparentnejšiemu hospodáreniu s vlastnou energiou. Vložili nielen využívanie energie ale aj jej výrobu do rúk jednotlivca. 

Dosiaľ pasívny užívateľ a platiteľ účtov sa stáva (spolu)rozhodovateľom či dokonca sebestačným producentom energie. Ide zároveň o fenomén sociálny a politický. Pretože občan, ktorý sa snaží dosiahnuť lepší energetický manažment, znížiť svoju mieru závislosti na energetických monopoloch, alebo dokonca byť energeticky sebestačný, predstavuje voliča s novými požiadavkami voči politikom, ktorí ho zastupujú.

„Jedným zo zásadných pilierov energetickej bezpečnosti by mala byť práve decentralizácia zdrojov elektriny,“ konštatuje filozof a vedec Václav Cílek. Nepatrí medzi jednostranných zástancov obnoviteľných zdrojov energie, no napriek tomu sa domnieva, že ako rozptýlený zdroj v meradle domácností alebo v malých prevádzkach predstavujú významné ostrovy stability: „…predstavujú podobne ako vodné hospodárstvo alebo produkcia potravín typický rozptýlený zdroj, ktorý najlepšie funguje v meradle domácností alebo v malých prevádzkach. Vytvára stabilné ostrovy, zvyšuje bezpečnosť, znižuje nároky na dopravu. Preto je nutné podporovať decentralizované energetické a potravinové zdroje, čo znamená konflikt s monopolnými a veľkými hráčmi, záujmy ktorých decentralizácia ohrozuje. Práve štát by v rámci nastavenej energetickej politiky mal nastaviť rovnováhu medzi lokálnou a centrálnou produkciou.“

Revolúcia spôsobila revolúciu

Samozrejme, nemožno sa ani náhodou domnievať, že ak sa na strechách našich domov budú lesknúť fotovoltické panely, bude mať ľudstvo boj proti klimatickej zmene vyhratý. Aj v ďalších rokoch budeme vystavení extrémom počasia. Aj ďalšie letá sa budú pravidelne zaraďovať medzi najteplejšie. Je možné, že klimatické výkyvy, viď tohtoročné sucho, ešte viac zamiešajú kartami v ekonomike – pretože zdražovanie základných potravín je len jedným z logických dôsledkov tohto nezvratného procesu. Snaha vyrovnať sa s jeho dôsledkami však prispela k iniciovaniu prevratných zmien v energetike – nadšenci dokonca hovoria o energetickej revolúcii, celkom podobne, ako nám revolúciu v komunikácii len nedávno priniesli mobilné telefóny a internet.

Klimatológ a literárny historik Pavel Matejovič práve na stránkach Pravdy konštatoval, že „zmena klímy sa začala priemyselnou revolúciou“. Je celkom možné, že novú energetickú či priemyselnú revolúciu zároveň sama pomohla odštartovať. Klimatická zmena a úsilie vyrovnať sa s ňou priniesli totiž do spoločnosti nové sociálne, ekonomické a politické fenomény, ktorých dopady môžu ďaleko prekonať počiatočné predpoklady.

písané pre denník Pravda, publikované 22. 09. 2012

ilustračné foto Ľudmila Holíková

Zdielať článok

Súvisiace správy

Medzi ľudí sa rozdelí 100 miliónov

Uverejnené na júl 16, 2014

Mýty a fakty o solárnej energii

Uverejnené na apríl 17, 2013

Čo nás čaká vo svete teplejšom o 4 stupne?

Uverejnené na november 28, 2012

O autorovi

kopcsay

kopcsay

Márius Kopcsay - spisovateľ, novinár a scenárista. Pracoval v denníkoch Nový Čas, Národná Obroda a Pravda, spolupracoval s českými periodikami. V súčasnosti pracuje pre ministerstvo zahraničných vecí. Je autorom siedmich prozaických kníh, za ktoré získal niekoľko domácich a zahraničných ocenení. Viac na www.kopcsay.com.

(1) Reader Comment

  1. jsw
    09/24/2012 at 4:10 pm

    skvely clanok, co dodat.

Nechajte odkaz

Pridaj komentár