Fukušima: Dôvod na diskusiu

07/13/2012

|

Posted In:

Fukušima: Dôvod na diskusiu

Japonsko spustilo prvý jadrový reaktor od havárie vo Fukušime, pretože počas letných mesiacov krajine hrozil nedostatok elektriny. Obnovenie prevádzky jadrových zariadení sprevádzajú protesty desaťtisícov občanov – a Fukušima tak aj po viac než roku od samotnej havárie nastoľuje otázku perspektívy samotnej jadrovej energetiky.

Ako k tejto diskusii prispieva Slovensko? Je známe, že jeho súčasná vláda podporuje jadrovú energetiku „všetkými desiatimi“. Predsa však zaráža argument, ktorý premiér Robert Fico použil na pôde Európskeho jadrového fóra. Na adresu Fukušimy pred časom povedal: „Jedno zlyhanie by nemalo byť používané na útok proti mierovému využívaniu jadrovej energie.“
Slovenský politik môže vysloviť takýto výrok iba s predpokladom, že ho v Japonsku nebude počuť, ani rozumieť. Že pravým adresátom jeho slov sú iba slovenskí voliči. Že japonská tragédia sa odohrala príliš ďaleko na to, aby sa nás týkala a aby sme sa ňou zaoberali. Pozrime sa teda na to, ako toto „jedno zlyhanie“ vyzerá zblízka. A prečo u samotných Japoncov vyvoláva emócie, hoci je zrejmé, že sa v tejto chvíli bez jadrovej energie nezaobídu.

Najhoršia po Černobyle

Fukušima sa považuje za najhoršiu jadrovú nehodu od Černobyľa. Únik radiácie do atmosféry sa odhaduje v rozmedzí 10  až 40 % v porovnaní s množstvom uvoľneným počas černobyľskej havárie. Aj keď neboli zaznamenané žiadne úmrtia spôsobené radiáciou, ani rok po katastrofe úplne nepoľavilo pôsobenie rádioaktívneho žiarenia vo vzdialenosti viac než 200 kilometrov od postihnutých reaktorov.
Veľká  časť zasiahnutých oblastí ostane naďalej kontaminovaná po celé desaťročia. Uvoľnená radiácia je nízka na to, aby mala okamžité následky, ale postačuje na zvýšenie rizika zdravotných ťažkostí a rakoviny v budúcnosti. Viac ako 150-tisíc ľudí muselo opustiť svoje domovy a mnoho ďalších žije naďalej v zamorených oblastiach. Našťastie pre japonské obyvateľstvo väčšina spádu skončila v oceáne, čo má však za následok doteraz najväčší únik rádioaktívnych častíc do Pacifiku. Kontaminované bolo aj veľké množstvo vody použitej na chladenie reaktorov.

Európa reaguje

Udalosti vo Fukušime vyvolali polemiku o budúcnosti jadrovej energie na celom svete. Pripomínajú, že pojem „jadrová bezpečnosť“ je tenký ľad, po ktorom chodíme. Riziká týkajúce sa každého z reaktorov sú nepredvídateľné. Na tragédiu zareagovali mnohé krajiny. Otvorene vyjadrili svoj zámer obmedziť výrobu energie z jadra a vykonať záťažové testy na overenie bezpečnosti.
Taliani v referende zamietli vládny návrh vrátiť sa k plánu výstavby nových jadrových blokov, Škóti a Velšania oznámili, že na svojom území atómové elektrárne nepovolia. Nový prezident socialista Francois Hollande chce podiel jadrovej energetiky vo Francúzsku znížiť zo súčasných 80 percent až pod 60.
Nemecko sa rozhodlo do roku 2022 zatvoriť všetky jadrové elektrárne. Jeho kroky nasleduje aj Švajčiarsko, ktoré chce všetkých päť funkčných reaktorov postupne vyradiť z prevádzky v rokoch 2019 až 2034. Jadrové elektrárne sa pritom vo Švajčiarsku podieľajú na výrobe energie 40 percentami.

Jadro: ekonomické riziká!

Výroba jadrovej energie so sebou prináša aj iné riziká okrem možnej havárie. Hermann Scheer,  nemecký politik, člen sociálno-demokratickej strany (SPD) a nositeľ Nobelovej ceny za angažovanie sa v solárnej energetike, spomína vo svojej knihe Energetická autonómia aj ďalšie aspekty. Napríklad krízu týkajúcu sa pitnej vody v mnohých regiónoch sveta, ktorú zapríčiňuje vo väčšej miere aj atómový a fosílny priemysel. Tri štvrtiny nemeckej spotreby vody a asi polovica v USA smeruje do atómových a fosílnych parných elektrární. Táto voda uniká do atmosféry alebo sa vracia do riek alebo morí, a tým poškodzuje vodný ekosystém.
Do tretice – jadrová energetika zďaleka nepredstavuje problém iba ekologický, ale už aj ekonomický. Napríklad nemecký energetický gigant RWE sa chce odkloniť od jadrovej energetiky a preorientovať sa na slnečnú energiu. Určite nie preto, že by sa v biznismenoch prebudilo silné ekologické cítenie, ale z čisto ekonomických pohnútok – pre čoraz nižšiu návratnosť a väčšie riziká spojené s investíciami do tohto odvetvia.
Nemecko natrvalo vyplo už polovicu zo svojich reaktorov, no naďalej vyváža elektrinu do zahraničia. Počas chladného počasia vo februári 2012 elektrina vyrobená zo solárnych elektrární v Nemecku pomohla jadrovému Francúzsku uspokojiť extrémny dopyt po elektrickej energii. Krátkodobo, počas májového víkendu, Nemci dokázali polovicu svojej energetickej spotreby pokryť zo solárnych zdrojov.

Energeticky nezávislý občan

„Jedným zo zásadných pilierov energetickej bezpečnosti by mala byť práve decentralizácia zdrojov elektriny,“ konštatuje filozof a vedec Václav Cílek. Nepatrí medzi jednostranných zástancov obnoviteľných zdrojov energie, no napriek tomu konštatuje, že „predstavujú podobne ako vodné hospodárstvo alebo produkcia potravín typický rozptýlený zdroj, ktorý najlepšie funguje v meradle domácností alebo v malých prevádzkach. Vytvára stabilné ostrovy, zvyšuje bezpečnosť, znižuje nároky na dopravu.“
Obnoviteľné zdroje energie sú nevyčerpateľné, sú k dispozícii vo všetkých regiónoch sveta a neprodukujú emisie ani odpad. Predstavujú odklon od komerčných primárnych energetických zdrojov k nekomerčným, od veľkých výrobných jednotiek k množstvu malých a stredných. Ich rozvoj prináša nielen nový pohľad na energetiku. Ide tiež o fenomén sociálny a politický. Pretože napríklad občan, ktorý sa snaží aktívne zlepšiť svoj energetický manažment, znížiť svoju mieru závislosti na energetických monopoloch, alebo dokonca byť energeticky sebestačný, predstavuje voliča s novými nárokmi a požiadavkami voči politikom, ktorí ho zastupujú.
Kým je takýchto občanov málo, môže si premiér dovoliť tvrdenie, že Fukušima je len jedno zlyhanie. Predsa však – ak pre Japoncov či pre väčšinu Európanov „jedno zlyhanie“ znamenalo výraznejší odklon od jadrovej energetiky, sotva sa to dá považovať len za iracionálne gesto. A po druhé, Slovensko nie je ekonomicky ani informačne natoľko izolované, aby si mohlo dovoliť ignorovať tento vývoj. Prípadne aby naň zareagovalo ďalšími obrovskými investíciami do jadrovej energetiky na základe politickej objednávky. Správnou reakciou by bola širšia diskusia o energetickej politike a jej budúcnosti.

 

Zdielať článok

Súvisiace správy

G-Komponent pôsobí proti záujmom Slovenska

Uverejnené na marec 19, 2014

O autorovi

kopcsay

kopcsay

Márius Kopcsay - spisovateľ, novinár a scenárista. Pracoval v denníkoch Nový Čas, Národná Obroda a Pravda, spolupracoval s českými periodikami. V súčasnosti pracuje pre ministerstvo zahraničných vecí. Je autorom siedmich prozaických kníh, za ktoré získal niekoľko domácich a zahraničných ocenení. Viac na www.kopcsay.com.

(1) Reader Comment

  1. jsw
    07/19/2012 at 5:17 pm

    jadro vs obcan ... to je otazka. (rozumej: kto z nich dvoch prezije?)

Nechajte odkaz

Pridaj komentár