Marcel Šúri: Vstupujeme na prah revolúcie

06/19/2012

|

Posted In:

Marcel Šúri: Vstupujeme na prah revolúcie

Fakt, že každý deň svieti slnko, patrí medzi naše základné istoty. Je však nepochopiteľné, ako dlho človek nechával bez povšimnutia, že naša najbližšia hviezda predstavuje zároveň spoľahlivý a dlhodobý energie.

Technologický pokrok nám umožňuje využívať ju v čoraz väčšej miere. Oveľa väčším problémom je však prekonávanie politických či obchodných bariér. O revolučných zmenách v pohľade na energetiku hovorí Marcel Šúri – konateľ spoločnosti GeoModel Solar.

Vaša spoločnosť získala na veľtrhu v Šanghaji ocenenie Top 10 Highlights za najnovšie a najmodernejšie technológie v oblasti fotovoltaiky. Čím ste upútali?

Naša firma vypracovala informačnú technológiu, ktorá pozostáva zo spracovania meteorologických dát a zo špeciálneho softvéru. Unikátnosť nášho riešenia je v tom, že sprístupňuje obrovské množstvo údajov – poskytuje dáta pre rozsiahle územia a vo vysokej kvalite. Podarilo sa nám vytvoriť databázu, ktorá pokrýva štyri kontinenty vo veľmi vysokom rozlíšení tak, aby sme v Nigérii, v Číne alebo vo Švédsku vedeli získať základné údaje pre výstavbu slnečnej elektrárne, a aby sme vedeli vypočítať jej výkon. Túto technológiu zhodnotili na veľtrhu v Šanghaji ako jednu z Top Highlights medzi technologickými inováciami, pričom na veľtrhu sa zúčastnilo 2000 firiem a do súťaže sa ich prihlásilo sto. Nečakali sme takýto úspech, pretože Čína je krajina orientovaná skôr na výrobu hardvéru, technológií, veď sa tam vyrába takmer všetok spotrebný tovar. Ale softvér, dáta, služby, to sú oblasti, kde nie sú až takí silní.

Možno zavážila práve vaša originalita.

Ukázali sme tam napríklad novú mapu slnečného žiarenia v Číne. Dnes tam môžu stavať elektrárne na báze oveľa presnejších údajov než v minulosti. Je to produkt, ktorý tvoríme už asi päť rokov, ale zužitkujeme v ňom skúsenosti z dlhého obdobia predtým. Ide o skúsenosti zo spracovania dát v environmentálnej oblasti. Pre Európsku úniu sme pracovali na tvorbe databáz a podpore nástrojov, ktoré smerovali k podpore fotovoltiky na našom kontinente.

Na základe čoho vlastne solárne mapy tvoríte?

Dáta prichádzajú z meteorologických satelitov, ktoré sa používajú na predpovede počasia – výstupy z nich v podobe akýchsi „obrázkov“ väčšinou poznáme aj z televízie alebo z internetu. Údaje získavame z troch satelitov, v najbližšom čase by už mali byť štyri. Napríklad zo satelitu Meteosat zbierame každých pätnásť minút balík dvanástich digitálnych „fotografií“, ktoré sa mapujú približne štvrtinu zemského povrchu s veľmi detailným priestorových rozlíšením – na Slovensku približne 4 krát 5 kilometrov. Tieto a ďalšie meteorologické dáta používame v našich modeloch, a výsledky ukladáme do rozsiahlych dátových archívov.

Pri takomto rozlíšení musí ísť o neuveriteľné množstvo dát…

Pri dnešnej technológii to nie je nič nemožné, dá sa kúpiť sto harddiskov a zorganizovať toky údajov a logiku algoritmov. Ťažšie je mať to pod kontrolou a udržať celý takýto systém pohromade tak, aby všetko nepretržite a spoľahlivo fungovalo. Významnou podporou je možnosť vizualizácie údajov mapovými a grafickými nástrojmi. Okrem vysokej detailnosti a rýchleho prístupu k údajom, ďalším špecifikom nášho know-how je, že dokážeme zrátať údaje o slnečnom žiarení s vysokou presnosťou. Nezávislé autority potvrdili, že naše údaje sú najkvalitnejšie na svetovom trhu.

Dá sa slnečné žiarenie predpovedať podobne ako počasie?

Ak si dnes niekto napríklad z Číny objedná údaje za posledných 13 rokov, sme schopní záujemcu vybaviť v priebehu niekoľkých hodín. V dohľadnom čase budeme vedieť vyhovieť ihneď. Ktokoľvek si objedná údaje kdekoľvek, vieme siahnuť do histórie posledných 13 alebo 18 rokov, tieto dáta spracovať a poslať v reálnom čase. Systém navyše pripravujeme tak, aby poskytoval nielen historické údaje, ale tiež predpovede. V lete budeme spúšťať novú službu, ktorá bude predpovedať slnečné žiarenie a výrobu elektrickej energie zo slnečných elektrární v Európe a následne aj v ďalších častiach sveta.

Využívate dáta, ktoré sa používajú pri numerických modeloch a tvorbe predpovedí. Vytvárate teda podobný model, ktorý však nepredpovedá teplotu alebo oblačnosť, ale intenzitu slnečného žiarenia?

Áno, pretože slnečné žiarenie závisí od stavu atmosféry a charakteru oblačnosti, napríklad od typov a stupňa priepustnosti oblakov, hmiel a podobne. Výroba slnečnej elektrickej energie závisí aj od teploty. To všetko spracujeme do podoby, akú potrebuje náš klient, aby mal k dispozícii čo najpravdepodobnejšiu predpoveď množstva kilowatthodín elektrickej energie, ktorú vyrobí jedna alebo všetky slnečné elektrárne v celej energetickej sústave, a to v najbližších hodinách, alebo dňoch.

Je však známe, že produkciu elektrickej energie zo slnka ovplyvňujú nielen klimatické ale aj politické podmienky.

Je to tak, problém slnečných elektrární nie je technický, ale predovšetkým spoločensko-politický. V Európe a ešte viac v iných končinách sveta ekonomické a tiež legislatívne prostredie blokuje rozvoj nových energetických technológií, akými sú aj slnečné elektrárne. V mnohých štátoch funguje monopol na výrobu a distribúciu elektrickej energie. Nemôžete si položiť ani jeden panel na strechu, lebo vás na základe existujúcej legislatívy ani len nepripoja. Bolo to tak aj v Európe, ale tu sme si tento problém našťastie už dávnejšie vyriešili. Energia je v mnohých krajinách vysoko dotovaná, takže jej cena pre niektoré skupiny koncových užívateľov môže byť dokonca nižšia než výrobné a distribučné náklady. V celom rade krajín a technických aplikácií sú investície do elektriny zo slnka už dnes nižšie ako do konvenčných elektrární. Historicky umelo udržiavané nízke ceny energií a dotácie sú výrazným obmedzením ekonomického rozvoja, najmä v krajinách rozvojového sveta. Obmedzovanie dotácií je však citlivý politický problém a jedna z príčin nepokojov. Otázka je, dokedy je takýto vývoj udržateľný.

Ako je to s rentabilitou solárnych zariadení?

Problém je, že na slnečnú elektráreň musíte vynaložiť financie vopred. Obrazne povedané, ešte ste ani nezapojili káble a už musíte zaplatiť za dvadsaťročnú výrobu elektriny vopred. To je v ekonómii neobvyklé. Väčšinou – a platí to aj v prípade tradičných zdrojov energie – máte kapitálové a prevádzkové náklady, teda náklady na údržbu, palivo a podobne. Pri slnečných elektrárňach je teda kritické financovanie vstupných investícií. Najmä v krajinách mimo Európy je ťažké nájsť na takéto projekty investorov, pretože je problém si na ne požičať peniaze. Navyše regulačné prostredie nie je vždy stabilné a je ťažké predvídať podmienky, v akých bude solárna elektráreň fungovať. V Európe sa cena fotovoltickej energie tradične porovnáva s cenou základovej elektriny. Elektrina zo slnka však má niekoľko zaujímavých atribútov – vyrába sa v blízkosti spotreby, v čase kedy je dopyt po energii vysoký, a jej výrobná cena je v horizonte povedzme dvadsať rokov stabilná. Rast cien elektriny z konvenčných elektrární je sústavný, a v dlhodobom pohľade ťažko predpovedateľný.

Aj na Slovensku je ale obľúbený argument, že slnečné elektrárne sú drahé.

Je to zahmlievanie reality. Energetická infraštruktúra bola postavená s výdatnou podporou štátu. Či už priamo vo forme podpory výskumu, vývoja a výstavby alebo v nepriamej podobe rozličných úľav a štátnych garancií. Teda ak niekto tvrdí, že jadrová energia je lacná, je to preto, lebo bola výrazne dotovaná zo štátnych zdrojov po celé desiatky rokov. A to sa týka aj ďalších technológií. Napríklad na Slovensku je dlhodobo dotovaná ťažba uhlia. Ďalej treba brať do úvahy fakt, že do výrobných nákladov sa nezahŕňa cena, ktorú platíme za to, že si poškodzujeme a ohrozujeme životné prostredie. Či už ide o emisie, alebo krajinu zničenú uhoľnou ťažbou – v severných Čechách sú desiatky kilometrov štvorcových mesačnej krajiny, čo nie je objektívne zohľadnené v žiadnych kalkuláciách. Ako sa budú likvidovať jadrové elektrárne po ukončení ich prevádzky? Ako sa bude skladovať palivo a kto to bude platiť? Pre ich dlhodobý charakter, a nejasnú povahu tieto náklady a možné riziká je temer nemožné objektívne vyčísliť. Ak sa dnes v Európe nestavajú jadrové elektrárne, to nie je len preto, že ich čoraz väčšia časť populácie odmieta, ale najmä preto, že sú neekonomické. V liberálnom energetickom prostredí problémy s výstavbou a prevádzkou nových jadrových elektrární spočívajú predovšetkým vo financovaní a chýbajúcich garanciách štátu. Jadrové elektrárne sú riziková investícia. Solárna elektráreň má v dnešných podmienkach pri súčasnej podpore u nás návratnosť približne trinásť rokov. V mnohých regiónoch Ázie, Latinskej Ameriky alebo Afriky je to len päť až sedem rokov.

Bude slnečná energia vždy len okrajovým doplnkom energetického mixu?
Slnečná energetika nebude zatiaľ dominovať, aj keď uz máme prvé správy o situáciách s rekordne vysokým podielom fotovoltickej elektriny v sieti Nemecka. Som presvedčený, že sa v blízkej budúcnosti dožijeme novej revolúcie. Prestane platiť, že nám monopolní dodávatelia elektriny pošlú šeky a my ich automaticky zaplatíme. Čo bolo celé roky mimo našej kontroly, sa stane vecou našich osobných rozhodnutí. Akú časť energie si vyrobíme sami, akú časť získame z distribučnej siete, koľko spotrebujeme, koľko peňazí nás to bude stáť… Technológia na to už existuje. Postupne však vznikne aj obrovský tlak na regulačnú sféru a štát bude musieť vytvoriť také podmienky, aby sa každý mohol rozhodnúť, akú energiu chce konzumovať a za aké peniaze. Veľké energetické subjekty sa s tým ťažko zmierujú, ale neostáva im než sa prispôsobiť. Bude to revolúcia, ktorej sa nevyhneme tak, ako sa nedalo zabrániť vzniku parného stroja alebo jadrového reaktora. So solárnou energiou už dnes vstupujeme na prah revolúcie nielen energetickej, ale aj ekonomicko-spoločenskej. Z tohto pohľadu vnímam súčasnú ekonomickú krízu skôr ako príležitosť, než dôvod na odklad riešení.

Zdielať článok

Súvisiace správy

Medzi ľudí sa rozdelí 100 miliónov

Uverejnené na júl 16, 2014

G-Komponent pôsobí proti záujmom Slovenska

Uverejnené na marec 19, 2014

O autorovi

kopcsay

kopcsay

Márius Kopcsay - spisovateľ, novinár a scenárista. Pracoval v denníkoch Nový Čas, Národná Obroda a Pravda, spolupracoval s českými periodikami. V súčasnosti pracuje pre ministerstvo zahraničných vecí. Je autorom siedmich prozaických kníh, za ktoré získal niekoľko domácich a zahraničných ocenení. Viac na www.kopcsay.com.

(1) Reader Comment

  1. jsw
    06/20/2012 at 6:13 am

    Myslim ze energeticka revolucia uz zacala. Preto lobbisti za fosilne paliva vynakladaju take medialne (a ine) usilie proti obnovitelnym zdrojom. Je to principialne otazka sposobu uplatnovania moci a pri dnesnej moznosti byt dnes energeticky nezavisly znamena, ze energeticky nezavisly volic ma ine priority ako energeticky zavisly volic. Stare struktury so starou agendou budu nahradene novymi strukturami a kazde politicke turbulencie su ovela viac bolestivejsie pre krajinu ako ekonomicke, najma preto, ze ludia, ked nerozumeju problematike, su nachylni verit v mediach opakovanym klamstvam viac ako faktom a zdravemu rozumu. caka nas "skvelych" 30 rokov :)

Nechajte odkaz

Pridaj komentár