Václav Cílek: Obnoviteľné zdroje vytvárajú ostrovy stability

06/02/2012

|

Posted In:

Václav Cílek: Obnoviteľné zdroje vytvárajú ostrovy stability

Obnoviteľné zdroje v podmienkach Českej republiky predstavujú: slnečná, vodná, geotermálna a veterná energia, a tiež energia vyrobená spracovaním biomasy vrátane biologicky rozložiteľných odpadov.

Do roku 2020 sme sa zaviazali, že 13% konečnej spotreby energie bude pokrytých z OZE. Európsku stratégiu však definuje požiadavka, aby v roku 2020 došlo k tzv. situácii „20-20-20“, teda aby štáty kryli 20 % celkovej konečnej spotreby energie z OZE, ďalej aby 20 % energie ušetrili a aby o 20 % zvýšili energetickú účinnosť.

Takto sformulovaný cieľ je pre väčšinu štátov Únie ťažko dosiahnuteľný a stretáva sa s ďalšími požiadavkami, ako sú environmentálne normy ochrany ovzdušia, vody a pôdy a s nepochybne závažnejšou požiadavkou dodržať maximálne trojpercentnú mieru zadĺženosti. Problémom se potom stáva konkurencieschopnosť EÚ voči štátom s nižšími nákladmi na výrobu energie (USA, Čína, India, Brazília).

Situácia „20-20-20“ má závažný praktický dopad: Musíme rozhodovať, či určitý objem financií bude smerovať na podporu OZE alebo na energetické úspory a účinnejšie technológie, zatiaľ čo predtým sme „iba“ rozhodovali o dotačnej politike medzi rôznymi formami OZE.

V podmienkach Českej republiky, kde príliš nefúka ani nesvieti slnko, rieky majú malý spád a využitie potenciálu geotermálnej energie nie je ani v počiatočnom štádiu, sa pozornosť upiera predovšetkým na lesnú a poľnohospodársku biomasu. Oboje je silne limitované možnosťou degradácie pôd, zdražením dreva pre papierne a pre drevospracujúce prevádzky a najmä očakávaným globálnym nedostatkom potravín. Hlavne pôdu vyššej bonity treba považovať za „rodinné striebro“ a využívať ju pre produkciu potravín. Poľnohospodárska biomasa sa dá pestovať na inak nevyužívaných pozemkoch. Ako výhodnejšia cesta než OZE sa pre ČR ekonomicky aj environmentálne javia investície do úspor a najmä účinnejšie využívanie hnedého uhlia.

Chybné rozhodnutia

Pri podpore OZE urobila EÚ kardinálnu chybu v tom, že podmienkou tejto podpory nebolo použitie európskych technológií. Viedlo to k zaplaveniu Európy čínskymi technológiami a k praktickej likvidácii niektorých odvetví v Európe – v súčasnosti fotovoltaiky, a v budúcnosti sa dá očakávať nástup čínskych výrobcov veterných elektrární. Základnou českou chybou bola nepružne nastavená a v konečnom dôsledku neúmerne vysoká podpora fotovoltaiky.

Reakcia na premenlivú a neodhadnuteľnú situáciu

Pre situáciu v OZE platí to isté ako pre celú energetiku či spoločnosť. S určitou pravdepodobnosťou, ktorú determinuje zotrvačnosť vo vývoji energetického systému vrátane infraštruktúry, dokážeme dovidieť zhruba dvadsať rokov do budúcnosti – kde zrejme bude platiť podobný energetický mix ako dnes, ale s väčším uplatnením (pravdepodobne do 20, max. 30 %) OZE. Ďalší vývoj je už veľmi špekulatívny.

Situácia a technologický pokrok sa rýchlo a neodhadnuteľne menia, preto je potrebné monitorovať medzinárodnú energetickú, komoditnú a potravinovú situáciu. Rovnako je nevyhnutné aj rýchle adaptívne učenie a prenos informácií naprieč orgánmi štátnej správy. Je to úloha ako pre príslušné ministerstvá, tak aj pre nezávislého regulátora, ktorý zabezpečí, aby vláda nereagovala s veľkým oneskorením voči trhom. Energetická stratégia pre ČR by sa mala aktualizovať každý rok alebo prinajmenšom každé dva roky. Aj keď existuje Národný akčný plán pre OZE, je nutné ho pravidelne aktualizovať, aby reflektoval súčasný stav – napríklad vyšší výkon fotovoltaiky a bioplynu, než sa predpokladalo a naopak pomalší rozvoj vetra, biomasy, bioodpadov. Po aktualizácii by mal dať jasný rámec možností a hraníc rozvoja OZE.

Malá a veľká energetika

Potenciál OZE sa pravdepodobne preceňuje, ale ich vplyv v kombinácii s úsporami môže byť na malých a stredných spotrebiteľov značný. V energetickej koncepcii majú odlišné miesto veľké a malé zdroje. OZE sú zatiaľ najvýhodnejšie a najmenej problematické práve ako malé či maximálne stredné zdroje. Podporu je vhodné smerovať najviac do domácností a obcí, tam kde sa OZE využívajú na mieste svojej spotreby. Aj biomasu je možné podporovať len vtedy, ak sa spotrebuje v ČR.

Hlavným ekonomickým nástrojom musí byť postupný návrat k trhovému prostrediu, kde za porovnateľných podmienok budú spolu súťažiť rôzne druhy energie. OZE potrebujú dotácie, ale malo by ísť o nízke dotácie. V prípade OZE pozorujeme typický začarovaný kruh, kedy vyššie dotácie podporia stavbu ďalších elektrární, čo zasa zníži dostupnosť napr. biomasy, zdraží palivo a vytvorí nutnosť ďalšieho zvýšenia dotácií.

Obnoviteľným zdrojom bude v budúcich rokoch patriť stále väčšia rola, ale väčšina zahraničných štúdií ráta s tým, že ešte minimálne dve až tri desaťročia pôjde o doplnkový zdroj („energetický bonus“), ktorý nerieši hlavnú energetickú spotrebu, ale je vhodný pre malých a v niektorých prípadoch stredných odberateľov. OZE treba vnímať ako rozptýlený, decentralizovaný zdroj, ktorý spoluvytvára ostrovy energetickej stability, znižuje závislosť na dovoze a vo väčšine prípadov je šetrný k životnému prostrediu. OZE však automaticky neznamená, že ide o „ekologický“ zdroj…

Výhľad po roku 2020

Najneskôr v priebehu ďalších desiatich rokov očakávame vážne problémy s cenami a s dostupnosťou potravín a ropy, pričom pôjde jednak o celkový trend zvyšovania cien, a jednak o striedavé obdobia nedostatku a cenových búrok. To veľmi pravdepodobne povedie k prehodnoteniu poľnohospodárskej produkcie biopalív, pretože potraviny budú dôležitejšie. Je veľmi ťažké odhadnúť ďalší vývoj, ale prikláňame sa k možnosti, že ropu bude stále viac nahrádzať plyn a nie biopalivá.

Oblasťami, kde sa v období 10 až 15 rokov dajú očakávať zásadnejšie technologické „skoky“, sú fotovoltaika, kogenerácia na biomasu, mikrokogenerácia na zemný plyn s palivovými článkami, a najmä akumulácia elektrickej energie na decentrálnej i centrálnej úrovni, ktorá ďalej pomôže decentralizácii zdrojov. S tým treba počítať. Všetko smeruje ku konceptu inteligentných sietí, bez rozvoja ktorých decentralizované zdroje nemôžu nájsť uplatnenie. Zároveň je nutné legislatívnymi a regulačnými zásahmi obmedziť protireakcie veľkých monopolných hráčov, pre ktoré sú decentralizované zdroje jasnou konkurenciou. Technologický pokrok v oblasti decentralizovaných zdrojov (nielen OZE) značne postúpil a smeruje k dosiahnutiu trhovej parity v prípade fotovoltaiky na decentralizovanej úrovni do cca 5 až 10 rokov, v prípade vetra do 10 rokov, ďalšími možnosťami sú mikrokogenerácie na zemný plyn a na tuhú biomasu.

OZE a bezpečnosť

Jedným zo zásadných pilierov energetickej bezpečnosti by mala byť práve decentralizácia zdrojov elektriny (fotovoltaika na rodinných domoch, mikrokogenerácie, malé zdroje na lokálnu biomasu), čo sú zároveň aj sociálne poistky proti nekontrolovateľne rastúcim cenám energie, blackoutom, výpadkom v zásobovaní plynom a inými palivami.

Odporúčania

Aj napriek všeobecnej neistote, ktorá sa týka spoločnej politiky EÚ, musí Česká republika splniť v roku 2020 požiadavku týkajúcu sa výroby 13 % energie z obnoviteľných zdrojov. Tento cieľ sa nedá v tejto chvíli dosiahnuť bez plošnej podpory, ktorá by mala byť nízka, flexibilná a postupne utlmovaná. Aj v OZE musí vývoj smerovať k trhovým mechanizmom vzájomnej konkurencie rôznych zdrojov a technológií.

OZE predstavujú podobne ako vodné hospodárstvo alebo produkcia potravín typický rozptýlený zdroj, ktorý najlepšie funguje v meradle domácností alebo v malých prevádzkach. Vytvára stabilné ostrovy, zvyšuje bezpečnosť, znižuje nároky na dopravu. Preto je nutné podporovať decentralizované energetické a potravinové zdroje, čo znamená konflikt s monopolnými a veľkými hráčmi, záujmy ktorých decentralizácia ohrozuje. Práve štát by v rámci nastavenej energetickej politiky mal nastaviť rovnováhu medzi lokálnou a centrálnou produkciou.

preložil a spracoval Márius Kopcsay

Český geológ, klimatológ a filozof Václav Cílek (1955) sa dlhodobo venuje okrem odbornej problematiky aj vzťahu medzi človekom a životným prostredím, a tiež globálnym civilizačným trendom. Týmto témam V. Cílek venoval aj svoju nedávnu prednášku v Bratislave.
S problémami, ktorým človek bude musieť čeliť v bližšej alebo vzdialenejšej budúcnosti, úzko súvisí aj vývoj v energetike. Ako vyplýva z publikovaného textu, V. Cílek nepatrí medzi jednostranných obhajcov obnoviteľných zdrojov energie. Napriek tomu ide o významný príspevok do spoločenskej diskusie – tým skôr, že materiál slúži ako podklad pre tvorbu energetickej koncepcie Českej republiky.

Zdielať článok

Súvisiace správy

Slnko svieti aj v časoch krízy

Uverejnené na marec 04, 2014

O autorovi

redakcia

(1) Reader Comment

  1. jsw
    06/04/2012 at 10:42 am

    Uzitocny clanok, najma preto, ze prinasa nazor odbornika, ktory nie je zainteresovany do energetickeho biznisu a teda je ho mozno povazovat za pohlad bez financneho interesu.

Nechajte odkaz

Pridaj komentár