Warning: count(): Parameter must be an array or an object that implements Countable in /nfsmnt/hosting2_2/a/7/a7814e45-3a97-4ec3-9a24-a465b699a474/privatnaenergia.sk/web/wp-content/plugins/nextgen-gallery/products/photocrati_nextgen/modules/fs/package.module.fs.php on line 263
SLOVNÍK: Fotovoltaický jav | Privátna energia

SLOVNÍK: Fotovoltaický jav

04/18/2012

|

Posted In:

SLOVNÍK: Fotovoltaický jav

Fotovoltaický a fotoelektrický jav predstavujú základ pre fyzikálne využívanie slnečnej energie a jej premene na energiu elektrickú.

História fotovoltaického javu siaha už do roku 1839, kedy francúzsky fyzik Alexandre Edmond Becquerel experimentoval s kovovými elektródami ponorenými v roztoku. Zistil, že pri osvetlení elektród začne medzi nimi prechádzať slabý elektrický prúd.

Prvý ozajstný fotovoltaický článok vytvorili William G. Adams a Richard E. Day v roku 1877, pričom použili selén. Ich nasledovník Charles Fritts potiahol selén veľmi tenkou vrstvou zlata – tieto články sa už začali hromadne vyrábať, stále však mali príliš nízku účinnosť.

Významnú rolu pri pokroku fotovoltaiky zohralo využitie článkov na báze kremíka. Prípravu kremíkových monokryštálov vyvinul poľský chemik a priekopník polovodičových technológií Jan Czochralski. Kremíkový fotovoltaický článok si nechal patentovať v roku 1946 americký inžinier Russel S. Ohl. K vývoju článkov do súčasnej podoby prispeli Bellove laboratóriá.

Pre rozvoj fotovoltaiky boli podstatné dva impulzy:
1. Slnečná energia sa stala jediným dostupným zdrojom, ktorý začali využívať umelé družice.
2. Energetická kríza v 70-tych rokoch otvorila cestu novým technológiám a teda aj fotovoltaike.

Kremík ako nosný materiál pre rozvoj fotovoltaiky predstavuje druhý najrozšírenejší prvok na Zemi. Súčasnými technológiami je možné vyrobiť kremíkové kryštály s čistotou blížiacou sa ku 100 percentám. Ako vyplýva z podstaty fotoelektrického aj fotovoltaického javu, žiarenie svojou energiou vyvoláva uvoľňovanie elektrónov v látke (v tomto prípade v kremíku). Počet uvoľnených elektrónov je priamo úmerný intenzite žiarenia. Ale energia elektrónov – a teda aj otázka, či vôbec dôjde k ich uvoľneniu – závisí priamo úmerne od energie čiže aj frekvencie elektromagnetického žiarenia. Aby sa v kryštálovej mriežke kremíka uvoľnil elektrón, musí absorbovať žiarenie s energiou najmenej 1,12 elektrónvoltu, čo zodpovedá energii resp. vlnovej dĺžke infračerveného žiarenia. Na vznik fotovoltaického javu je teda potrebné žiarenie s energiou 1,12 eV a väčšou (napr. aj viditeľné svetlo).

umelá družica so solárnymi panelmi

slnečná energia je jediným energetickým zdrojom pre umelé družice

Zdielať článok

Súvisiace správy

SLOVNÍK: Podiel OZE na výrobe a spotrebe

Uverejnené na apríl 18, 2012

SLOVNÍK: Fotoelektrický jav

Uverejnené na apríl 17, 2012

SLOVNÍK: Obnoviteľné zdroje energie

Uverejnené na marec 28, 2012

O autorovi

kopcsay

kopcsay

Márius Kopcsay - spisovateľ, novinár a scenárista. Pracoval v denníkoch Nový Čas, Národná Obroda a Pravda, spolupracoval s českými periodikami. V súčasnosti pracuje pre ministerstvo zahraničných vecí. Je autorom siedmich prozaických kníh, za ktoré získal niekoľko domácich a zahraničných ocenení. Viac na www.kopcsay.com.

Nechajte odkaz

Pridaj komentár