Zopakujú sa uhoľné prázdniny alebo kalamita?

01/30/2012

|

Posted In:

Zopakujú sa uhoľné prázdniny alebo kalamita?

Slovensko čakajú veľmi silné mrazy a pravdepodobne aj snehová kalamita. Podľa meteorologických predpovedných modelov smeruje do strednej Európy arktický vzduch, ktorý prinesie ďalšie výrazné ochladenie, a nemusí to byť iba jedna vlna. Relatívne mierny nástup zimy teda podľa všetkého vystrieda dramatické finále.

Ochladenie, ktoré priniesli posledné januárové dni, bude podľa meteorológov ďalej pokračovať. Už v priebehu tohto týždňa a predovšetkým cez víkend, zasiahne Európu vlna studeného arktického vzduchu, ktorý prinesie silné mrazy.

„Ochladenie bude také výrazné, že môže nastať mimoriadna situácia,“ tvrdí klimatológ Pavel Matejovič. Aspoň tak hovoria prognostické modely. „Samozrejme, pokles najmä nočných teplôt bude závisieť od viacerých faktorov.“
V oblastiach stredného či severného Slovenska so snehovou pokrývkou a predovšetkým v horských dolinách a kotlinách môže ortuť teplomera klesnúť pod mínus 30 stupňov.
„Naposledy sme takéto mrazy zaznamenali v januári 2006, keď v Červenom Kláštore bolo mínus 31,5 stupňa,“ hovorí Matejovič. „Uvidíme, či tento rok teploty klesnú ešte nižšie. Ak sa nad Stredomorím sformuje tlaková níž, môže k nám priniesť oblačnosť, ktorá môže zmierniť nočné mrazy. Na druhej strane by to však mohlo znamenať intenzívne sneženie, a teda aj možnosť, že sa vyskytne snehová kalamita. Nie je tiež vylúčené, že sa na Slovensku, a to tiež aj na juhozápade, vyskytnú arktické dni – teda dni, kedy teplota nevystúpi nad mínus 10 stupňov.“
Bratislavčania si pamätajú snehovú kalamitu z 9. až 12. januára 1987, keď sa na niekoľko dní celkom zastavila doprava v meste. Pamätníci si tiež spomenú na uhoľné prázdniny z roku 1979, keď prudké ochladenie na Nový rok ochromilo dodávky uhlia a spôsobilo energetickú krízu. Školáci sa vtedy tešili z troch týždňov mimoriadneho voľna.
Najbližšie dni ukážu, podľa akého scenára sa bude vyvíjať počasie ďalej. Nad Uralom sa totiž vytvára ďalšia „kvapka“ arktického vzduchu. „Ak by zasiahla aj Slovensko, môže prísť aj druhá vlna ochladenia,“ vysvetľuje Matejovič. „Mimoriadne tuhé mrazy, ktoré sa vyskytli vo februári 1929, spôsobil práve studený vzduch, ktorý prišiel z tejto oblasti.

Pripomeňme, že najsilnejší mráz zaznamenali 11. 2. 1929 vo Vígľaši-Pstruši neďaleko Zvolena, kedy teplota klesla na mínus 41 stupňov.

Pozoruhodné je, že ani teoretické prelomenie teplotných rekordov už podstatným spôsobom nemusí zmeniť celkový charakter súčasnej zimy, ktorá štatisticky môže skončiť ešte aj s kladnou teplotnou odchýlkou od normálu. December mal totiž v Hurbanove priemernú teplotu 2,9 stupňa a január bude mať asi 1,8 stupňa, takže oba mesiace skončia ako teplotne nadnormálne. Od intenzity blížiaceho sa ochladenia teda závisí, či sa zima zapíše medzi teplotne normálne, nie je však vylúčené, že ešte skončí ako teplotne nadpriemerná.

Rozhodujúci vplyv na priemernú teplotu tejto zimy však bude mať počasie v druhej polovici februára. „Bolo by istotne veľmi pozoruhodné, keby mrazy pod -30 °C padli počas zimy, ktorá ako celok skončí teplotne nadpriemerná,“ dodáva klimatológ Pavel Matejovič.
Takýto scenár by však len potvrdil očakávania odborníkov, podľa ktorých celkový dlhodobý rast teploty nie je spojitý a rovnomerný. Teda aj napriek globálnemu otepľovaniu nás môže prekvapiť veľmi studené počasie – avšak oveľa zriedkavejšie a v krátkodobejších intervaloch, než v minulosti.

* V posledných dvoch dekádach prevládajú teplotne nadpriemerne zimy, posledná tuhá zima sa vyskytla v rokoch 1984/85
* Priemerné zimy si môžeme pamätať z rokov 2003/2004 alebo 2006/2007.
* Napriek výraznému ochladeniu v najbližších dňoch však táto zima určite už nebude chladnejšia ako posledná veľmi studená zima 1984/85

foto: Ivan Krč, www.ron-del.net (kalamita v Bratislave v januári 1987)

Zdielať článok

Súvisiace správy

Kalamita sa ešte môže zopakovať

Uverejnené na február 01, 2013

Čaká nás najväčšia zima v decembri?

Uverejnené na december 06, 2012

O autorovi

kopcsay

kopcsay

Márius Kopcsay - spisovateľ, novinár a scenárista. Pracoval v denníkoch Nový Čas, Národná Obroda a Pravda, spolupracoval s českými periodikami. V súčasnosti pracuje pre ministerstvo zahraničných vecí. Je autorom siedmich prozaických kníh, za ktoré získal niekoľko domácich a zahraničných ocenení. Viac na www.kopcsay.com.

Nechajte odkaz

Pridaj komentár